SDK otvára témy, ktoré jej škodia

Aj preto môžu byť vrcholní predstavitelia SDK radi, že napriek svojej nepresvedčivosti majú v prieskumoch voličských preferencií 32-percentnú dôveru občanov. SDK je v súčasnosti najsilnejším politickým subjektom. Nie vlastnou zásluhou, ale vďaka "disciplinovanosti" členov a sympatizantov jednotlivých strán koalície. Problém SDK nespočíva v tom, ako sa to často prezentuje, že sa nevie dohodnúť na lídrovi, alebo že chce spolupracovať so stranami Maďarskej koalície. Chybou je to, že z otázky výberu lídra a dilemy podpisu či nepodpisu spoločného vyhlásenia s Maďarmi robí SDK politické témy, o ktorých sa hovorí a píše. Keďže v SDK neexistuje žiaden vodca, na ktorom by sa bez väčších problémov zhodli všetky koaličné strany, nemá zmysel túto tému mediálne otvárať. Iba ak by si vodcovia SDK predsavzali, že sa chcú prezentovať ako nejednotný a rozhašterený spolok. Ani široká prezentácia príprav spoločných dokumentov SDK a MK neprináša v rámci slovenskej pospolitosti zvyšovanie volebných preferencií. Vládna politika Vladimíra Mečiara poskytuje nespočetné množstvo tém, na ktorých môže bodovať len a len opozícia. V krajine, kde vláda reguluje mzdy, nie je schopná garantovať ochranu majetku, zdravia a životov občanov a privatizácia sa stala verejným rozkrádaním, by opozícia mala vyhrávať na body 10:0. SDK však okrem konštituovania vlastných orgánov, martinského memoranda a otvorenia dvoch nešťastných tém neurobila nič, čím by diktovala tempo politického diania - napríklad tak, ako pri odstartovaní petičnej akcie za priamu voľbu prezidenta. SDK odložila vytvorenie predvolebného štábu až na obdobie po prázdninách. Teraz však nemá pripravenú agendu a ani zrozumiteľný jazyk, ktorými by vstúpila do prvej fázy predvolebnej kampane. Aj preto každá strana, líder a podlíder vystupujú na vlastnú päsť, a nie pod hlavičkou a v záujme SDK. Slabosť slovenských demokratov je, že nevedia efektívne bojovať o moc. A vo vnútornom zápase o lídra sa to nenaučia.