Autor je publicista, pôsobí v mimovládnom sektore
A je to vonku. Donald Trump sa chystá „odhlásiť“ Ameriku z Parížskej dohody o zmene klímy. Zamrzí to, no nejde o nič nečakané a nemali by sme panikáriť viac, než je nutné.
Dávno to vedel on, odmietajúc pripustiť si to, sme to vedeli aj my. Je dokonca veľmi pravdepodobné, že to vedel už počas posledného rodinného výletu v zahraničí.
“V tejto chvíli je dôležité nenechať sa zomlieť beznádejou, vodcovstvo pri potláčaní klimatickej zmeny si zobrať späť do Európy a radšej sa aktívne zapojiť do spolupráce s Čínou.
„
Zrejme mu však nepripadalo komfortné (trápne nie, nezdá sa, že by mal tento pocit v repertoári) prezentovať svoje malomeštiactvo v Európe, a radšej sa vrátil na dvorček do Washingtonu.
Tam po niekoľkých chvíľach uvažovania (sic!) s pompou predviedol svetu, aký zúfalo krátkozraký, sebecký, do seba a najbližšieho pitvora zahľadený hlupák je.
Opäť nejde o nič nečakané. Prezentuje sa tak už desaťročia, avšak donedávna s dosahom nanajvýš tak na ratingy insitných reality show. Tento malomeštiacky prístup k realite však teraz povýšil na globálnu úroveň.
Odporcovia Ameriky preto musia skákať od radosti. Spojené štáty sa už od jesene s čoraz väčšou nástojčivosťou a hrmotom sťahujú z globálnej scény, kde už netrpezlivo prešľapujú adepti na nových globálnych hegemónov. Obzvlášť Čína sa priam trasie. A Trump jej otvára jedny dvere za druhými.
Človek by aj začal uvažovať, o čo mu vlastne ide. To si dal naozaj za cieľ čo najrýchlejšie zbaviť Ameriku vplyvu, ktorý si budovala desaťročia? Lebo, keby si ten záväzok dal, inak by to nerobil.
Prostoduchý obchodník z minulosti
Z vedecko-perverzného hľadiska je celkom vzrušujúce v priamom prenose sledovať implóziu jednej dominantnej mocnosti, zvlášť ak za tým nie je žiaden komplexnejší mix príčin, ale jedna do očí bijúca premenná so zlatistosivým tupé.
Spojené štáty americké dominovali svetovej ekonomike a teda geopolitike celé desaťročia, po kolapse socialistického tábora dokonca po istú chvíľu svetu dominovali totálne. Ešte aj dnes sú tým, kto určuje pravidlá a kto z nich profituje.
Napriek tomu sú však vo vnímaní Donalda Trumpa a jeho tímu obeťami. A riešením má byť tvrdší postoj k svetu, ktorý chúďatko Ameriku tak nehorázne vyciciava.
Donald Trump ako prostoduchý obchodník mentálne ukotvený v národohospodárskom myslení polovice 18. storočia, v ére vrcholiaceho merkantilizmu, neberie do úvahy fakt, že svet je nielen o čosi zložitejší než realitný biznis, ale ani to, že sa medzičasom aj o čosi zmenil.
Priestor pre Čínu
Keď nič iné, tak sú dnes karty rozdané celkom inak než kedysi, moc Ameriky sa relatívne zmenšuje a okolo globálneho hracieho stola sedia hráči tak natesno, že si chtiac-nechtiac vidia do kariet čoraz viac.
Trefnou ilustráciou taktickej nevyspelosti jeho geopolitického myslenia (sic!) je vystúpenie z transpacifického partnerstva a neuzavretie transatlantického partnerstva s EÚ.
