Autor je publicista, pôsobí v Living Memory https://www.facebook.com/livingmemory.oz/
Priniesol mi kamarát noviny, čo našiel vo svojej schránke. Že keby to aspoň tlačili na iný, mäkší papier. Takto to nemá ako použiť. Nech si to vraj prelistujem, poteším sa, keď ma ten dar nepostihol. Noviny politickej strany Naše Slovensko.
Na titulke neonacista Kotleba. Predseda. Nepoburujte sa prosím. Nemám rád, keď o ňom píšu ako o fašistovi. Ten pojem nesedí. Veď je to neonacista. Niektorí namietajú, že nie, už vraj nie. Že ním bol. Že je už len bývalý. Ale s inžinierom Mariánom a jeho neonacizmom to je asi tak, ako s bývalými komunistami.
Čítam ten plátok, listujem. Z každého rožku trošku. Slovensko pevnosť! „Neprojdou!“ Chránime proti nepriateľom zvonku i zvnútra. Proti agresívnej Únii, diktátu Bruselu, proti zahraničným agentom, zapredancom, asociálom.
Pár ekonomických bludov, aby sme k tomu národnému mohli pridať aj socializmus. Ešte sliepočky s vajíčkami. Všetko bude, dokonca potravinová sebestačnosť.
K záveru sa treba zavďačiť investorovi, chlebodarcovi. Tak odsúdime NATO i všetko protiruské – amerických jastrabov. Čí chlieb ješ, toho pieseň spievaj. Na záver, aby sme nekončili úplne okato, ešte „mučedníka“ pravého slovenského jediného prezidenta spomenúť. A je.
Je neuveriteľné, ako sa tie dejiny stále opakujú. Stále je to isté. Však toto tu už bolo. Tie isté témy. Ani nepriateľa netreba meniť. Pardon, nepriateľov. Veď tí sú všade, vonku i dnu stále v každom čase.
Hľadiac na Kotlebu, prechádzajúc tie témy, sa mi vynoril iný veľký Slováčisko. Svojho času veľmi mocný muž, možno aj najmocnejší v republike. Sú si s pánom vodcom skutočne aj fyzicky podobní. Tie fúziky, múdre čelá, pohľady.
