Autor je expert OSN na Reformu bezpečnostného sektora
Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov zvolilo 31. mája ministra zahraničných vecí a európskych záležitosti SR Miroslava Lajčáka za predsedu svojho nadchádzajúceho 72. zasadania.
Budúci predseda označil šesť priorít pre svoje ročné pôsobenie: mier a prevencia, migrácia, trvalo udržateľný rozvoj, ochrana klímy a ľudských práv.
Hoci funkciu prevezme 12. septembra, začal už teraz a podľa diplomatickej logiky zo správneho konca.
Práve tieto dni (5. a 6. júna 2017) sa na ministerstve zahraničných vecí uskutočňuje medzinárodná konferencia o reforme bezpečnostného sektora (RBS) pri príležitosti 10. výročia diskusie Bezpečnostnej rady OSN k tejto problematike.
Cieľom konferencie je poskytnúť priestor na diskusiu o vývoji v tejto agende, ktorú iniciovalo Slovensko počas nestáleho člena rady v rokoch 2006 až 2007.
Jediní v Európe
Áno, pre budovanie normálnej spoločnosti v konfliktných krajinách je dôležité, aby bezpečnostný sektor nebol súčasťou politického boja, ale aby slúžil všetkým občanom.
“Bezpečnosť Európy je závislá od jej sily: musí si vynútiť mier, vrátiť sa k reformám a investovať do budúcnosti spoluprácou v boji proti sponzorom terorizmu.
„
Teda aby nikto nevyužíval zložky bezpečnostného sektora na zastrašovanie politických oponentov. V kontexte výroku Ústavného súdu SR vo veci zrušenia tzv. Mečiarových amnestií sa zdá, že reforma bezpečnostného sektora u nás mala zvláštny priebeh.
Čo chceme povedať svetu, keď reforma obišla justíciu i orgány vynútenia práva u nás? A kľúčoví aktéri bezpečnosti i bezpečnostný manažment Slovenska majú výrazný deficit v intelektuálnej i materiálnej oblasti a celkové chabé výsledky v RBS.
Sme jediní v strednej Európe, ktorí nemajú novelizovanú bezpečnostnú stratégiu.
Musíme si vynútiť mier
Nové stratégie pripravujú mladí „kravatníci“, ľudia z mimovládok, dedinskí profesori a študenti v Žiline a v Banskej Bystrici. A pokiaľ viem, na zozname OSN (UN Roster of Security Sector Reform) je len jeden Slovák.
Občania Európy už zabudli na milióny mŕtvych, spustošené mestá a dediny a na zdevastovanú ekonomiku v II. svetovej vojne. Konflikty nízkej intenzity na našom kontinente rozložili Juhosláviu a východnú Ukrajinu.
Západná Európa zaspala v otázke bezpečnosti v roku 1992 a východnú Európu uspali v roku 2004.
Ani teroristické útoky v Paríži, Bruseli Nice, Mníchove, Londýne, Petrohrade, Štokholme, Paríži, Chabarovsku a Manchesteri i najnovšie v Londýne nepohli svedomím a rozumom Európy.
