Tento text ocenila porota novinárskej ceny ako najlepší komentár minulého roka. Pre čitateľov SME.sk ho pri tejto príležitosti odomykáme. Ak chcete podporiť vznik podobných textov, môžete po kliknutí.
Maďarsko sa stalo laboratóriom pre jeden z najnebezpečnejších pokusov našich čias. Viktor Orbán vyvinul metódu ako rozložiť liberálnu demokraciu. Tak umožnil zrod nepredvídateľného zvieraťa: autokracie, ktorá simuluje demokraciu, ale má takmer všetky povahové vlastnosti režimov, ktoré sa vo svojej extrémnej podobe obrátili proti vlastným občanom.
Pokus bol úspešný. Nielen pre Orbána, ale pre všetkých potenciálnych stredoeurópskych diktátorov, ktorí nosia v sebe semená svojvôle a tiež presvedčenie, že sloboda tlače, občianska spoločnosť a rovnosť pred zákonom sú obetovateľné. Ak ide o blaho národa.
“Orbán sa dostal do krvného obehu krajiny a vážne ju poškodzuje. Vrhá svoju krajinu naspäť na miesta, z ktorých ju kedysi pomáhal ťahať.
„
Oni sú národ a ich záujmy sú záujmami národa. Kričia: demokracia neznamená, že „protinárodné živly“ môžu ohrozovať tieto záujmy. Majú vraj poverenie od voličov, aby vládli pevnejšou rukou, ak sa objavia hrozby. A oni hrozby všade vidia.
Autokrati vedia, že ľudia sú ochotní prinášať obete na oltár vlastného bezpečia. Mnohí už zabudli, že aj režim, ktorý zo svojich pliec pred viac ako štvrťstoročím striasli, sľuboval ochranu. A oni zaplatili neprimeranú cenu: svoju slobodu. Aby boli chránení aj pred sebou samými.
Orbán dnes inšpiruje ďalších politikov, ktorí využívajú atmosféru strachu a neistoty, jedy, ktoré propaganda pumpuje do krvného obehu Visegrádu, aby na nepoznanie menili demokratický režim, o ktorý sa región viac ako pol storočia usiloval.
Vekslujú s demokratickými hodnotami, aby zakrývali to, čo ich vládnutie poháňa: korupcia. Posmeľujú fašistov a extrémistov rôznych odtieňov, aby sa vtierali voličom ako alternatíva.
Dnes by mnoho zmätených občanov odovzdalo svoj hlas tým, ktorí sú pripravení rozmontovať demokraciu na márne kusy. A potom použiť jej súčiastky do motora, ktorý bude poháňať nebezpečné monštrá.
Paradoxy autokrata
Gén autokrata sa neprejaví okamžite u každého politika. Niektorí dokonca, tak ako napríklad Viktor Orbán, najprv urobia aj nejakú tú záslužnú prácu pre krajinu. Potom uveria, že si za svoje zásluhy môžu začať účtovať neprimeranú cenu.
Začiatkom deväťdesiatych rokov mladý Orbán predniesol prejav v bratislavskom klube maďarských vysokoškolákov na Slovensku. Povedal, že si vychováva svojich budúcich voličov, ktorí už nebudú vláčiť nánosy komunizmu. Vyzval vtedy mladých slovenských Maďarov na ostražitosť, aby sa komunistické štruktúry na Slovensku neprepašovali do demokratického procesu.
Mnohí v ňom videli nádejného politika bez manierov tých, čo príliš dlho vládli a z ktorých čas v politike vysal všetku charizmu. Mysleli si, že Viktor je bez neduhov komunistov, ktorí sa cez noc menili na demokratov, lebo také boli časy.
Kritik svojej budúcej podoby
V jednom z jeho prejavov z roku 1992 Orbán vyzýval Maďarov, aby brali vážne nebezpečenstvá, ktoré číhajú na demokraciu, lebo tie sa neskrývajú len v marginálnych skupinách, ale aj v samotných vládnych politikoch.
Osud tejto krajiny môže zobrať do rúk len občianska liberálna strana, ktorá bude držať štát v jeho mocenských ambíciách na uzde, povedal vtedy Orbán netušiac, že hovorí o hrozbe, ktorou jedného dňa bude on sám vo svojej najextrémnejšej podobe.
Orbán sa v tom istom roku na straníckom kongrese Fideszu v maďarskom Pécsi pridáva k opozičnej kritike vládnej strany za to, že tá chce mať rozhlas, televíziu a tlač pod straníckym vedením. Povedal, že opozícia sa bojí, že vláda začne posielať do škôl ideologických komisárov, ktorí potom budú označovať svojich oponentov ako zradcov krajiny. Časti tohto prejavu sa šírili na sociálnych sieťach už v roku 2014.
Zopakoval aj opozičnú kritiku, že vláda uprednostňuje politickú lojalitu pred odbornosťou a že aj do nižších pozícií chcú dostať svojich príbuzných a spolužiakov. Spomenul, že socialisti sa boja zastrašovania tlače a toho, že sa vráti obdobie, keď aj za povolenie na prevádzkovania trafiky bude musieť človek ubezpečiť vládu o svojej vernosti národu. Orbán niektoré obavy opozície považoval za prehnané, ale pripustil viaceré z nich.
Strach
Dnes je to Orbán, kto zastrašuje oponentov, likviduje kritickú tlač a buduje si skanzen svojej moci s nádejou, že bude večná.
Stretla som sa v Poľsku s maďarskou právničkou, ktorá vždy, keď spomenula Orbána a hovorila o tom, ako deformuje mediálny trh a škrtí kritickú tlač, stíšila hlas.
A to aj vtedy, ak nebol v okolí nikto, kto by rozumel po maďarsky. Keď som sa jej na to opýtala, tak mi povedala že sa to často stáva, a to nielen jej, v kanceláriách, úradoch alebo aj keď sa rozpráva s kolegyňami v škole. Lebo človek nikdy nevie, kto ho počuje.
Orbán sa dostal do krvného obehu krajiny a vážne ju poškodzuje. Vrhá svoju krajinu naspäť na miesta, z ktorých ju kedysi pomáhal ťahať.
Úpadok
Maďarsko zaznamenalo druhý najväčší pokles demokracie za posledných 22 rokov, odkedy Freedom House, organizácia zameraná na výskum demokracie, strednú a východnú Európu sleduje.
Organizácia vo svojej poslednej správe upozorňuje na pokračujúcu centralizáciu moci s tým, že vládna strana absolutisticky ovláda politický systém a ekonomiku.
S tým, že do jej jazyka čoraz viac preniká neliberálna rétorika. Manipuláciou referenda o utečeneckých kvótach vláda vstupovala aj do demokratických volebných procesov, podľa Freedom House. Nepriateľská politická atmosféra a útoky na predstaviteľov neziskového sektora svedčia o tom, že sa zhoršuje aj situácia občianskej spoločnosti.
Silné politické zásahy do mediálneho prostredia, nákupy médií financované bankami, ktoré kontroluje štát, a pokus umlčať Népszabadság naznačujú, že Orbán nielenže kritické médiá nechce, ale ani občanom svojej krajiny ich nedopraje.
Rozvetvená a nepotrestaná korupcia, ktorá preteká nielen cez spriatelených oligarchov, ale aj cez vládnych politikov, naznačuje, že vládnutie orbánovského typu ide s korupciou ruka v ruke. Ba čo viac, je dôvodom aj jej samotnej existencie. Lebo má za úlohu chrániť a zabetónovať systém, ktorý túto korupciu umožňuje.
A tak strata demokracie je zákonite spojená s nárastom korupcie. Maďarsko je podľa Transparency International (TS) štvrtou najskorumpovanejšou krajinou v Európskej únii, krajinu predbehli iba Taliansko, Grécko a Bulharsko. Vo svetovom rebríčku TS je na jednej úrovni s Jordánskom a je o čosi skorumpovanejšou krajinou ako Malajzia, Chorvátsko a Slovensko.
Anatómia autokrata
Autokrat je politik, ktorý seba samého v politike neunesie. Uverí, že má akési samozvané právo na privilégiá, ktoré si vyžadujú zásadné deformácie demokratického systému. Začne veriť, že za všetku tú zodpovednosť, ktorú má na pleciach, mu prináleží výnimka z morálky a často aj zo zákonov. Lebo on stojí nad nimi.
Začne veriť, že prešľapy, ktoré mu vyčítajú médiá, sú zanedbateľnými maličkosťami, s ktorými by ho pri jeho náročnej práci nemali obťažovať. On, otec národa. Verí, že keď mu ľudia dali hlas, dostal zároveň aj odpustky na všetky svoje budúce prešľapy.
A tak začne vidieť nepriateľov aj tam, kde sú len kritické hlasy. Uverí, že plat, ktorý dostáva ako ústavný činiteľ, je neadekvátny a že za všetko, čo obetoval pre národ, mu prináleží viac. A nielen jemu, ale všetkým, ktorí ho pri moci udržujú.
A tak sa autokrat zamotáva do siete korupcie, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou jeho existencie. Táto definícia nevystihuje len Viktora Orbána. V Poľsku, v Českej republike a aj na Slovensku má svoje rôzne odtiene.
