Iba vďaka nedisciplinovanosti poslancov vládnej koalície sa I. Gašparovičovi nepodarilo presadiť, aby ústavnoprávny výbor odporučil plénu NR SR schváliť rozšírenie právomocí predsedu parlamentu. Pán Gašparovič sa obrátil na tento výbor s návrhom, že ak sa na parlamentnej schôdzi nezúčastňuje nadpolovičná väčšina poslancov ani počas druhého dňa rokovania, predseda NR SR môže schôdzu vyhlásiť za skončenú. Tento návrh, ktorého prijatie by znamenalo rozšírenie kompetencií predsedu NR SR nad rámec rokovacieho poriadku a ústavy, sa v hlave I. Gašparoviča zrodil po tom, ako poslanci vládnej koalície bojkotovali schôdzu k rozhodnutiu Ústavného súdu vo veci mandátu poslanca Gauliedera.
Podľa platného znenia rokovacieho poriadku, ak parlament nie je uznášaniaschopný, predsedajúci môže odložiť začiatok schôdze o 30 minút. Ak ani do hodiny nie je v rokovacej sále dostatok poslancov, musí predsedajúci začiatok schôdze odložiť na ďalší rokovací deň. Predseda NR SR môže určiť iný termín konania schôdze, ak sa počas nej stane parlament opakovane neuznášaniaschopný. Nemôže však, ako si to predstavuje I. Gašparovič, schôdzu, ktorá sa ešte ani nezačala, ukončiť. Právny expert HZDS J. Cuper tvrdí, že schôdza NR SR sa začína schválením jej programu a schôdza zvolaná na základe žiadosti poslancov (čo je prípad schôdze ku kauze Gaulieder) sa začína zo zákona do siedmich dní, pretože dovtedy ju musí zvolať predseda NR SR. Ak si pán Cuper skutočne myslí to, čo tvrdí, je horúcim adeptom, aby sa stal objektom záujmu iných ako právnych expertov. Nedá sa totiž ani teoreticky predstaviť, ako sa môže schôdza začať sama od seba a to ešte v lehote siedmich dní. Dotiahnutie tejto absurdity do konca by znamenalo, že poslanci, ktorí žiadali o konanie takejto schôdze, by sa od podania svojho návrhu pravidelne sedem dní museli chodiť pozerať do rokovacej sály, či sa už náhodou schôdza sama od seba nezačala.
