Analytické unisono po Manchestri, že „ad hoc“ pouličný teror je prakticky nebrániteľný, podčiarkol krvavou červenou útok z London Bridge.
Okamžitá reakcia premiérky Mayovej, že sa bude prehodnocovať protiteroristická stratégia vrátane – trebárs – „podpory (policajnej) streľby s cieľom zabiť“, má zaiste súvislosť aj s voľbami.
I tak je však citeľným posunom od „pomanchesterského“ naratívu. Vtedy sme tu napísali, že časť moslimskej populácie si koleduje o legislatívu, ktorej senzitívnosť k jej občianskym právam bude oslabená.
Kritiky na Mayovej adresu, že čoby ministerka vnútra znižovala policajné stavy, sú irelevantné zoči-voči triviálnemu faktu: nie je možné postaviť agenta Scotland Yardu či MI 5 na 24 hodín denne ku každému čudu, ktoré má „look“ frustrovaného moslima v (post)adolescentnom veku a/či konzumuje stránky džihádistického internetu.
Niet takých bezpečnostných zložiek, na ktorých by nebolo čo zlepšovať či kde posilňovať. Také nie sú ani britské, hoci majú lepší zvuk než kontinentálne.
