Autori sú environmentalisti a členovia Slovenského ochranárskeho snemu
Účinné vzdelávanie, výchova a osveta detí i dospelých vo vzťahu k ochrane prírody a životného prostredia patria k najdôležitejším výzvam, ktorým v súčasnosti čelíme. Slovensko v tejto oblasti čoraz viac zaostáva za väčšinou rozvinutých krajín a upadá i v porovnaní so stavom, ktorý sme tu mali ešte začiatkom 21. storočia.
Členovia Slovenského ochranárskeho snemu sa preto obrátili na šéfov príslušných rezortov školstva, životného prostredia a kultúry. Okrem kritickej analýzy predstavili i celý rad návrhov a odporúčaní, ako situáciu zlepšiť.
Priestor na to poskytuje jednak pripravovaný strategický dokument pre oblasť školstva Učiace sa Slovensko. Rovnako by sa mala vzdelávaním a environmentálnou výchovou zaoberať Stratégia environmentálnej politiky.
Na vypracovaní stanoviska S-O-S sa podieľali viacerí poprední odborníci a odborníčky. Kontaktnou osobou je profesorka Mária Kozová, jedna z priekopníčok environmentálneho vzdelávania a výchovy na našich vysokých školách. Autori stanoviska sa v mnohom inšpirovali aj podnetmi od Špirály – siete environmentálnovýchovných organizácií.
Dôraz na viaceré predmety
V čom sú hlavné dôvody nízkeho environmentálneho (po)vedomia u nás? Dosiaľ sa táto problematika zúžene a pomýlene chápala len ako záležitosť rezortu životného prostredia. V politikách i v praxi jej tak chýba skutočne nadrezortné postavenie.
Koncepciu Environmentálneho vzdelávania a osvety (EVVO) by preto mala urýchlene schváliť vláda ako prierezový dokument s celoštátnou pôsobnosťou. Na nevyhovujúcej úrovni je aj spolupráca medzi organizáciami, ktoré v tejto sfére pôsobia.
Pretrváva obmedzené a z kontextu vytrhnuté chápanie environmentálnej výchovy a vzdelávania v školách všetkých stupňov. Dôraz sa kladie len na prírodovedné predmety. Environmentálna výchova by sa však mala uplatňovať aj v predmetoch, ako sú prvouka, občianska či etická výchova a ďalšie s dôrazom na prierezové témy, cvičenia, úlohy či zadania a na prácu s deťmi v teréne.
Chýba tu fungujúci systém permanentného vzdelávania a primeraného ohodnotenia učiteľov a lektorov, ale aj systémové opatrenia, ktoré by motivovali školy na všetkých stupňoch stať sa „zelenými“ či „udržateľnými“. Nemali by sme zabúdať ani na predškolské zariadenia.
Na Slovensku tiež citeľne chýba systém štátnej podpory environmentálnej výchovy a osvety, realizovanej pre školy i širšiu verejnosť prostredníctvom mimovládok či iných odborných inštitúcií, ako aj väčšia podpora komunitných programov – napríklad Koncepciou podpory Miestnej agendy 21, ktorá by pomohla uplatňovať EVVO na miestnej a regionálnej úrovni a zvýšila by environmentálnu gramotnosť samospráv, ako aj ostatných aktérov v regiónoch.
Sebestačnosť a skromnosť
Spomedzi ďalších deficitov v tejto sfére sa žiada spomenúť aspoň podceňovanie ďalších dôležitých oblastí, ako je najmä adaptácia na klimatické zmeny, výchova k sebestačnosti a svojpomoci či k vedomej, resp. uvedomelej a dobrovoľnej skromnosti.
