SME
Piatok, 30. september, 2022 | Meniny má Jarolím

Dosť času presvedčiť Trumpa o Paríži

Americký prístup ku klimatickým zmenám vždy výrazne závisel od postoja aktuálne úradujúceho amerického prezidenta.

Demonštrácia proti prezidentovi Trumpovi v Belgicku. (Zdroj: SITA/AP)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Autor študoval právo na Trnavskej univerzite v Trnave a Bezpečnostné a strategické štúdie na Masarykovej univerzite v Brne

Americký prezident Donald Trump oznámil, že USA odstupujú od Parížskej dohody, ktorá je vnímaná ako historický úspech v boji proti klimatickým zmenám a ich následkom. Dohovor totiž doteraz podpísalo 195 štátov (medzi nimi aj Čína a India) a medzinárodných organizácií (Európska únia).

Ohlásené odstúpenie vyvolalo vlnu kritiky a nevôle nielen vo svete, ale aj v USA.

Najväčší ekonomický „problém“ spočíva v tom, že sa rozvinuté krajiny zaviazali poskytnúť finančné prostriedky na pomoc rozvojovým krajinám v boji proti klimatickým zmenám, ako aj podeliť sa s s nimi o zelené technológie, ktoré sú pre životné prostredie menej škodlivé.

V tomto smere však treba podotknúť, že americký prístup ku klimatickým zmenám vždy výrazne závisel od postoja aktuálne úradujúceho amerického prezidenta. Tak sa napríklad USA stali v 90. rokoch minulého storočia zmluvnou stranou Rámcového dohovore OSN o zmene klímy (prvý dôležitý dokument v boji proti klimatickým zmenám), ale nie neskoršieho Kjótskeho protokolu či dodatku z Doha.

Donald Trump odôvodnil odstúpenie potrebou ochrany amerických záujmov, nakoľko by záväzky z tohto dohovoru negatívne ovplyvnili americké hospodárstvo. Trump chce ich opätovné prerokovanie, čo ostatné štáty odmietajú.

V praxi to pre USA bude znamenať, že vypúšťanie skleníkových plynov aj naďalej zostane v domácej réžii. A keďže americké hospodárstvo vyprodukuje z celkového množstva skleníkových plynov asi 15 percent, je tento krok vážnou ranou v boji proti klimatickým zmenám.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Deľba zodpovednosti za klímu

V čom by však tento dohovor mal negatívny vplyv na americké hospodárstvo?

Predovšetkým treba začať tým, že je založený na takzvanej zásade spoločnej, ale delenej zodpovednosti. To znamená, že všetky štáty sveta sú spoločne zodpovedné za stav životného prostredia, všetci znečisťujú, ale nie v rovnakej miere. A teda ani odpoveď na toto znečisťovanie nemôže byť rovnaká.

Tu sa opäť ukazuje povestná priepasť medzi rozvinutým industrializovaným severom, ktorý znečisťuje najviac a menej rozvinutým juhom, kde majú následky tohto znečisťovania najväčší vplyv, predovšetkým v podobe vysychania vodných zdrojov a rozširujúci sa púští alebo naopak, stúpajúcej vodnej hladiny a zaplavovania nízko položených ostrovných štátov.

Zásada spoločnej, ale delenej zodpovednosti prihliada na ekonomické a iné možnosti krajín v boji proti klimatickým zmenám a zavádza preto dvojkoľajný systém.

V rámci tohto systému majú vedúcu úlohu rozvinuté krajiny. Znečisťujú najviac, majú najsilnejšie ekonomiky a preto aj bohatstvo potrebné na efektívnejšie vyrovnanie sa s následkami klimatických zmien.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Výsledok referenda s mizivou účasťou, ktoré sa navyše konali pod hlavňami samopalov. Na snímke zľava Moskvou dosadený šéf okupačnej správy Chersonskej oblasti Vladimir Saldo, proruský dosadený líder Záporožskej oblasti Jevgenij Balickij, ruský prezident Vladimir Putin (uprostred), líder samozvanej Doneckej ľudovej republiky Denis Pušilin a vodca samozvanej Luhanskej ľudovej republiky Leonid Pasečnik mávajú počas slávnostného podpisu zmlúv o pripojení štyroch regiónov Ukrajiny k Rusku.

USA by mohli Ukrajine dodať zbrane, ktorými dokáže udrieť hlboko na území Ruska. Podľa analytika to však neurobia.


45m
Predseda vlády Eduard Heger počas tlačovej konferencie k európskemu riešeniu energetickej krízy.

Výrobcovia dostanú za megawatthodinu elektriny maximálne 180 eur.


2 h
Zuzana Kepplová

Plán A sa dohaduje dnes v Bruseli.


3 h

Vojna na Ukrajine pokračuje.


a 4 ďalší 17 h

Neprehliadnite tiež

Elegantný spôsob, ako sa zbaviť problémistov aj záťaže.


2 h
Zuzana Kepplová

Plán A sa dohaduje dnes v Bruseli.


3 h
Najviac plynu z Ruska prúdi do Európy cez Nord Stream 1, ten je ale od konca augusta mimo prevádzky.

Kým na Ukrajine hynú pod guľkami, nám stačí teplý sveter.


Martin Hojsík 3 h
Slovenskí novinári na jednej z demonštrácií za Kuciaka a Kušnírovú.

Útoky na novinárov sa už skončili vraždou.


Vyhlásenie šéfredaktorov 5 h
SkryťZatvoriť reklamu