Autor študoval právo na Trnavskej univerzite v Trnave a Bezpečnostné a strategické štúdie na Masarykovej univerzite v Brne
Americký prezident Donald Trump oznámil, že USA odstupujú od Parížskej dohody, ktorá je vnímaná ako historický úspech v boji proti klimatickým zmenám a ich následkom. Dohovor totiž doteraz podpísalo 195 štátov (medzi nimi aj Čína a India) a medzinárodných organizácií (Európska únia).
Ohlásené odstúpenie vyvolalo vlnu kritiky a nevôle nielen vo svete, ale aj v USA.
“Najväčší ekonomický „problém“ spočíva v tom, že sa rozvinuté krajiny zaviazali poskytnúť finančné prostriedky na pomoc rozvojovým krajinám v boji proti klimatickým zmenám, ako aj podeliť sa s s nimi o zelené technológie, ktoré sú pre životné prostredie menej škodlivé.
„
V tomto smere však treba podotknúť, že americký prístup ku klimatickým zmenám vždy výrazne závisel od postoja aktuálne úradujúceho amerického prezidenta. Tak sa napríklad USA stali v 90. rokoch minulého storočia zmluvnou stranou Rámcového dohovore OSN o zmene klímy (prvý dôležitý dokument v boji proti klimatickým zmenám), ale nie neskoršieho Kjótskeho protokolu či dodatku z Doha.
Donald Trump odôvodnil odstúpenie potrebou ochrany amerických záujmov, nakoľko by záväzky z tohto dohovoru negatívne ovplyvnili americké hospodárstvo. Trump chce ich opätovné prerokovanie, čo ostatné štáty odmietajú.
V praxi to pre USA bude znamenať, že vypúšťanie skleníkových plynov aj naďalej zostane v domácej réžii. A keďže americké hospodárstvo vyprodukuje z celkového množstva skleníkových plynov asi 15 percent, je tento krok vážnou ranou v boji proti klimatickým zmenám.
Deľba zodpovednosti za klímu
V čom by však tento dohovor mal negatívny vplyv na americké hospodárstvo?
Predovšetkým treba začať tým, že je založený na takzvanej zásade spoločnej, ale delenej zodpovednosti. To znamená, že všetky štáty sveta sú spoločne zodpovedné za stav životného prostredia, všetci znečisťujú, ale nie v rovnakej miere. A teda ani odpoveď na toto znečisťovanie nemôže byť rovnaká.
Tu sa opäť ukazuje povestná priepasť medzi rozvinutým industrializovaným severom, ktorý znečisťuje najviac a menej rozvinutým juhom, kde majú následky tohto znečisťovania najväčší vplyv, predovšetkým v podobe vysychania vodných zdrojov a rozširujúci sa púští alebo naopak, stúpajúcej vodnej hladiny a zaplavovania nízko položených ostrovných štátov.
Zásada spoločnej, ale delenej zodpovednosti prihliada na ekonomické a iné možnosti krajín v boji proti klimatickým zmenám a zavádza preto dvojkoľajný systém.
V rámci tohto systému majú vedúcu úlohu rozvinuté krajiny. Znečisťujú najviac, majú najsilnejšie ekonomiky a preto aj bohatstvo potrebné na efektívnejšie vyrovnanie sa s následkami klimatických zmien.
