Autor je politológ
Mnohé mestá sa začínajú hlásiť k Smart cities, čo je dobré. Každé mesto sa potrebuje rozvíjať a musí rásť. Na úspech to však nestačí. Novú agendu treba správne pochopiť.
Smart neznamená zavádzať mobilné aplikácie a otvoriť mestský rozpočet softvérovým riešeniam. Bolo by to úzkoprsé vnímanie s veľmi malou šancou na úspech. V prvom rade ide o komplexné riešenia v celej šírke možností miest a obcí.
“Inštalovať sadu lavičiek s nabíjačkou na smartfóny a pritom mať zle nastavenú parkovaciu politiku evokuje skôr snahu o PR ako o komplexné riešenia.
„
Tak z hľadiska ich hospodárskych funkcií a ekonomických úloh, ako aj využitím vyžitím vnútorného potenciálu jednotlivých samospráv, naplnením verejného priestoru, možnosťami na otvorenú a hlavne zodpovednú správu miestnych záležitostí a v neposlednom rade upevňovaním lokálpatriotizmu a formovaním spoločenskej zodpovednosti.
Veľkým ambíciám by preto mala predchádzať úprimná sebareflexia.
Najskôr treba pomenovať chyby, následne ich odstrániť a tak pripraviť územie na inovácie. Hlásiť sa k Smart a vyberať daň za lešenie, ktoré pomáha pri zatepľovaní paneláku nepôsobí dôveryhodne.
Rovnako ako radosť z participatívneho rozpočtu v situácii kedy sa ľudia nezapájajú do tvorby mestského rozpočtu.
Inštalovať sadu lavičiek s nabíjačkou na smartfóny a pritom mať zle nastavenú parkovaciu politiku evokuje skôr snahu o PR ako o komplexné riešenia. K týmto lokálnym faktom treba ešte zakomponovať celkový obraz o súčasnosti.
Sme typickí vidiečania
Na Slovensku máme 140 miest. Miestnu územnú samosprávu pritom reprezentuje 96 percent dedín ktoré obýva 44 percent populácie, pričom v obciach do 3 000 obyvateľov žije necelých 39 percent obyvateľov a takmer 16 percent ľudí obýva obce do 1 000 obyvateľov.
Sme typickou vidieckou krajinou, kde majú obce okrem iného vo svojich rukách verejné osvetlenie, miestne komunikácie, komunálne odpady, ihriská a športoviská, cintoríny aj zeleň a verejné priestranstvá.
