Okrem výziev pre Kaliňáka, prokurátora najšpeciálnejšieho i iných gašparov, že ich vonku čaká taxík (už asi rok), zanechal protikorupčný „en marche“ aj iné námety.
Na študentskú výzvu (autorovi), či správanie sa Fica v kauze amnestií, kde sa nedopustil zrady, nemôže byť (ako „transformačný príbeh“) zálohou na štipku dôvery aj v otázke korupcie, je odpoveďou kontrapríbeh od Beblavého.
Tomu – osobné svedectvo – „istý minister povedal, že najhorším prekvapením pre neho je nezáujem premiéra o čokoľvek okrem báb, hodiniek a udržania moci“. Na poznámku, že udržanie moci (a teda aj báb a hodiniek!) nemusí byť v rozpore s (novou) kostýmovou štylizáciou protikorupčného lídra, zásadná odpoveď znie, že v rozpore je.
Na rozdiel od amnestií, kde sa proti verejnej objednávke nepostavil porovnateľne mocný záujem, korupčné prostredie je tmel a návyková látka celej mocenskej pyramídy, tak ako je.
A proti záujmu politicko-úradnícko-podnikateľsko-právnicko-sprostredkovateľského komplexu o nerušenú prevádzku nemôže ísť ani ten čo predsedá systému, lebo ho zvrhnú. (Tým nie je povedané, že Smer-SNS-Híd nemôže schváliť ešte tri „Žitňanskej“ zákony. Alebo šesť. Česi tomu hovoria „šidítko na zaváděnou“.)
Druhý postreh vyznie optimistickejšie.
