Autor je politológ zameriavajúci sa na výskum krajnej pravice
V kontexte aktuálnej snahy o rozpustenie Kotlebovej ĽSNS sa treba spýtať, čo je vlastne táto strana zač a aká je jej pozícia tak na slovenskej politickej scéne, ako aj v rámci európskej krajne pravicovej straníckej rodiny.
Možno to bude znieť prekvapivo, avšak v kontexte nedávnej vlny nárastu podpory pre európske krajne pravicové strany je prípad ĽSNS do istej miery skôr výnimkou ako pravidlom.
“Sebaštylizácia do role ochrancu bežných ľudí proti skorumpovaným elitám a etnickým menšinám sa osvedčilo ako efektívnejší spôsob oslovovania potenciálnych voličov než antisemitizmus či antidemokratický apel.
„
Je to dané tým, že pri drvivej väčšine príkladov úspešných krajne pravicových strán v Európe pozostáva ideologické jadro ich agendy z kombinácie xenofóbneho nacionalizmu, autoritárstva prejavujúceho sa v agende práva a poriadku a populizmu, ktorý predstavuje politickú agendu podľa, ktorej spoločnosť pozostáva z „ľudu“ a „skorumpovaných elít“.
V súčasnosti zrejme najrenomovanejší svetový odborník v rámci výskumu krajnej pravice, holandský politológ Cas Mudde označuje tento typ strán ako populistickú radikálnu pravicu, ktorej najtypickejšími predstaviteľmi sú francúzsky Národný front a Strana slobodných Rakúska.
Avšak v prípade Kotlebovej ĽSNS je situácia o čosi iná. ĽSNS sa totižto po gréckom Zlatom úsvite a Hnutí za lepšie Maďarsko, známym skôr pod skratkou Jobbik, ktoré sa však v posledných rokoch postupne umierňuje, stala len tretím úspešným príkladom extrémne pravicovej strany, ktorej sa v členskej krajine Európskej únie podarilo prekročiť prah zvoliteľnosti a zasadnúť tak do národného parlamentu.
Pociťujú nostalgiu za fašizmom
Čo však robí z týchto strán extrémnejšiu verziu v porovnaní s ich západoeurópskymi náprotivkami?
