Autor je teológ a spisovateľ
Moji starí rodičia boli členmi, rodina z Banskej Bystrice v tom ide tiež, tak som mal pocit, že to je dôležité, že by som si mal dať prihlášku.
Väčšina z nich už nežije, bojovali v povstaleckej armáde, v odboji, na západnom fronte, niektorí z nich sa zúčastnili v bitke o Londýn alebo oslobodzovali tábory, niektorých chytilo gestapo, ako prastrýka Gregora s rozkazmi z Londýna pre povstalcov, naozajstné gestapo, so sídlom na Dunajskej v Bratislave, kde si Edo, voľakedy vynikajúci výtvarník, kúpil byt a keď sa nasťahovali, tak ich pes stále štekal, manželka mala nočné mory a Edo zavolal statikov a architektov, prišli exorcisti z troch cirkví a Hare Krišna s raw modlitbami a chodili po tom byte na Dunajskej a skúmali, prečo sa tam nedá spať, prečo sú andulky skormútené a rybičky na dne akvária, a Edo zisťoval, až našiel, že v ich byte mučilo gestapo povstalcov a ich generálov, dali dole vrstvy farieb a našli odkazy vyrezané nechtami alebo napísané krvou, prosiace o smrť, a odkazy pozostalým.
Ich telá sa nenašli, po vojne ich hľadali, s nemeckým Červeným krížom, gestapo ich posielalo po výsluchoch a mučení do Berlína, a tam stopa zmizla, pretože v Berlíne, za Hitlera, mizli dejiny, civilizácia a telá umučených príslušníkov odboja.
Nemal by som Gabčíkovu odvahu
Pozrel som teda, ako sa to deje, z úcty k starým rodičom, lebo nemám žiadne vojenské zásluhy, nemal by som Gabčíkovu a Kubišovu odvahu, nemal by som na to odísť koncom leta do hôr nad Bystricu alebo ujsť začiatkom vojny do Londýna, alebo severnej Afriky, nechcel som si pripísať hrdinské skutky ani zásluhy, no chcel som mojim dnes už nežijúcim starým rodičom odkázať, že som si pamätal príbehy vystrájania PO Hlinkovej gardy a gestapa z Popradu, keď po nich prišli do Tatier, že viem, kto sa ukrýval v Grand Hoteli v Smokovci a v horských chatách, že poznám príbehy o povraždených rodinách, zostrelených anglo-amerických pilotoch a popravených Rusoch a pád povstaleckej republiky a smrť zvolenského farára Bakoša, že na nich niekedy myslím, že som si na nich spomenul, keď sme boli na filme Masaryk a chápal som, prečo sa Masaryk, Jan Masaryk zbláznil a ušiel, a ušiel a zbláznil, prečo Beneš zoslabol a československí generáli, legionári a muži z frontu prvej vojny chceli bojovať, aby nakoniec museli ujsť a riadiť oslobodenie zo zahraničia, aby sa nezbláznili.
