Autor je ekonóm, pôsobí na Prognostickom ústave SAV
Ekonomická jar je v Európe slnečná. Namiesto očakávaných 1,5 percenta by mal hrubý domáci produkt (HDP) v tomto roku v Európe narásť o 1,7 a na budúci rok už o 1,8 percenta.
Nie sú to síce závratné čísla, ale vzhľadom na dlhodobé problémy v ekonomikách niektorých členských štátov celkom slušné. Rast HDP je potešiteľný najmä v krajinách, ktoré sa po roku 2008 borili s najväčšími ťažkosťami. Aj problematický juh Európy sa začína zviechať.
Španielska ekonomika narastie o úctyhodných 2,8 percenta a portugalská o 1,8. Po rokoch recesie zaznamená rast aj Grécko, a to o 2,1 percenta.
“Od ECB nemôžeme očakávať žiadne kotrmelce. Skôr plazenie cez mínové pole. Banka možno utlmí až celkom ukončí nákupy dlhopisov. K zvyšovaniu úrokov sa tento rok takmer určite nedostane.
„
Dôležité je, že ekonomické oživenie je viditeľné nielen na makroekonomických ukazovateľoch, ale aj na raste životnej úrovne Európanov. Tvoria sa nové pracovné miesta a klesá nezamestnanosť v celej Európe. A opäť je dôležité, že trh práce začína fungovať aj na juhu Európy. Nezamestnanosť začala výrazne klesať v Španielsku, Portugalsku a dokonca aj v Grécku.
Ako podporiť rast?
Ekonómovia nemajú jasno v tom, prečo sa európska ekonomika zlepšila. Niektorí za tým vidia prirodzený proces obnovy po ôsmich rokoch kríz a stagnácie. Iní si myslia, že konečne zabrali politiky centrálnych bánk.
Centrálna banka môže podporiť ekonomický rast rôznymi spôsobmi. Tradičným a zvyčajne aj dostatočným spôsobom je znižovanie úrokovej miery. Keď si firmy a ľudia môžu požičať lacno, sú ochotnejší brať si úvery.
Ak si napríklad občan kúpi novopostavený byt, dá tým prácu stavbárovi i výrobcovi nábytku. Firma zas za požičané peniaze môže kúpiť viac strojov a najať viac ľudí. Pre ekonomiku je to májový dáždik, ktorý podporí rast.
Tento tradičný spôsob po roku 2008, bohužiaľ, nefungoval tak ako kedysi. Americká centrálna banka mala pomerne vysokú rezervu. Ešte v marci 2007 predstavovala jej úroková miera 5,25 percenta. No už v decembri 2008 sa úroky znížili do pásma 0,00 až 0,25 percenta.
Známky oživenia však boli v nedohľadne. Európska centrálna banka (ECB) zosekala úrokové miery z 3,25 % v októbri 2013 až na nulu v júli 2012. Keď to nepomohlo, úrokové miery poslala do mínusu. V marci pristáli úroky na úložky v centrálnej banke na úrovni - 0,40 percenta.
Strašidlá stagnácie a deflácie
Keď nefungovalo znižovanie úrokov, obe centrálne banky pristúpili k radikálnejšiemu riešeniu. Americká centrálna banka začala vykupovať z trhu dlhopisy.
Keď centrálna banka kúpi do svojich finančných zásob dlhopis, zaplatí zaň peniazmi. Čím viac dlhopisov kúpi, tým viac peňazí sa na trh dostane. Záplava lacných peňazí by mala povzbudiť ochotu firiem a domácností požičiavať si. A tým aj podporiť ekonomický rast. Americká centrálna banka začala s „tlačením peňazí“ už v roku 2008, tá európska až v roku 2015.
