Autor je redaktorom MF DNES
My Česi a Slováci to poznáme z čias pred dvadsiatimi piatimi rokmi. Hoci v posledných federálnych voľbách v roku 1992 nešlo primárne o rozpad federácie, no nakoniec k nemu s prekvapivou rýchlosťou predsa len prišlo, tak ani posledné britské voľby v máji 2015 nemali brexit ako tému. No nakoniec ho priniesli.
Teraz, po dvoch rokoch, prichádzajú ďalšie britské voľby a v nich opäť ako keby brexit takmer nebol prítomný. A napriek tomu môžu viesť k tomu, že si Veľká Británia nakoniec odchod z Európskej únie rozmyslí alebo že aspoň zostane s Úniou v takom tesnom kontakte, až sa to bude blížiť k pokračovaniu členstva. Ale to je ten optimistický a povedzme si to rovno aj trochu idealistický scenár.
Mal odísť nielen Cameron
Ako konzervatívna premiérka Theresa Mayová, tak aj šéf labouristov Jeremy Corbyn sú ľudia, ktorí sa na svoje miesta na špičke britskej politickej scény dostali súhrou okolností, ak nie rovno omylom.
“Voči Európskej únii Corbyn vystupuje oveľa umiernenejšie než Mayová, ktorej plán, že by sa odchod Británie z EÚ mohol skončiť bez dohody o ďalších vzťahoch, by bol pre Britov katastrofou. Ale o čo menej problémov by Corbyn znamenal pre vyjednávanie Londýna s Úniou, o to viac by jeho antiamerický pacifizmus vniesol problémov do NATO.
„
Mayová, ešte pred vlaňajším referendom veľká odporkyňa brexitu, mala vlastne odísť z politiky rovnako ako nešťastný premiér David Cameron.
Premiér, ktorý celé hlasovanie o členstve v EÚ vyhlásil len pre vnútorné napätie vo svojej vlastnej strane, kde mu „protiúniová“ menšina jeho vlastných poslancov komplikovala život.
Cameron nezvládol ani vyjednávanie s Úniou, s ktorou vlastne nič nevyrokoval, ani predreferendovú kampaň, ktorú jednoznačne podcenil.
A odporúčal sa zo scény právom, ibaže s ním mal vlastne demisiu okamžite podať celý jeho kabinet, v ktorom bola Mayová dlhé roky kľúčovou ministerkou vnútra.
Líder na odstrel
Nestalo sa a nasledoval chaotický takmer rok príprav na oficiálne oznámenie odchodu z Únie, po ktorom Mayová prekvapivo vypísala ďalšie voľby.
Verila totiž, že nenájde iného súpera než slabých a rozglejených labouristov, v ktorých extrémny ľavičiar Corbyn zostával predsedom proti vôli drvivej väčšiny jeho straníckych kolegov.
