Cenu Alexandra Dubčeka momentálne možno získať v spoločenských tancoch – valčík, tango, rumba aj pasodoble. Prečo práve spojenie Dubčeka so športovým tancom, nie je jasné. Možno bol vynikajúcim tanečníkom, opýtame sa pamätníkov.
Teraz štvorica poslancov – Číž, Jarjabek, Petrák a Čaplovič – navrhla nazvať tak cenu, ktorú by udeľovala vláda. Oproti prezidentskej cene tak stavajú nové – premiérske – vyznamenanie.
Bude treba vyvlastniť tanečníkov – juniorov aj seniorov –, pretože Smer si na značku Dubček robí nárok najmenej od minuloročného snemu, kde sa prihlásil k jeho odkazu.

Návrh urobiť si vlastné ceny možno čítať aj ako kritiku Kiskovej oceňovacej politiky. Teda nie možno, ale určite tam tento tón je prítomný. Z najsilnejšej strany sa po udeľovaní ozvali, že Kiskov záber nebol dosť široký, že si nevybral z návrhov ministerstva, že neocenil predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ.
To všetko by sa dalo zobrať ako oprávnená nespokojnosť. Veď ani keby sa žrebovalo, neboli by všetci spokojní. Podrývanie prezidentovho výberu prehĺbil Mizík z ĽSNS, ktorý signál na kritiku pochopil tak, že teraz je čas vyčítať Kiskovi neárijský pôvod ocenených.
Škoda, že Smer nenašiel vo svojich jednotných radoch viac veľkorysosti. A nenechal prezidentovi vykolíkovať si hodnotový priestor. Dá sa diškurovať, koľko percent vkusu prezidentskej kancelárie sa má premietnuť do návrhov a či by mal urobiť viac kompromisov. Ale prísť s proticenami sa javí akosi trápne.