Generál Čižnár nech prisahá aj na najposvätnejšiu relikviu (aby sme vynechali rodinu), trebárs Turínske plátno, že „nikdy by sa neznížil, aby zabránil Lipšicovi uzavrieť dohodu“.
Všetko nasvedčuje tomu, že sa znížil. Slušný právny argument, prečo zamietol návrh krajského kolegu na podpis viny a trestu, nevidieť ani s Hubblovým teleskopom. Politické sa zato núkajú samy.
Prokurátor, ktorému zakázali uzavrieť dohodu s Lipšicom, žiada Čižnára o stiahnutie z prípadu Čítajte Samozrejme, že Lipšic je verejná osoba s vysokou medializáciou, takže ako „benchmark“ určitého javu nie je celkom použiteľný. I tak sa však dá risknúť tvrdenie, že v miere ľútosti, sústrasti a ústretovosti k príbuzenstvu obete svojej fatálnej jazdy je špičkou, o akú kedy zakopli slovenské prokuratúry v rámci agendy mimosúdnej dohody.
Samotné zloženie poslaneckého mandátu tri dni po nehode je nielen gestom (podľa autora premrštené), ale už aj vysokým trestom udeleným sebe samému. To je zrejmé pri historickom monitore, ako sa bežní poslaneckí delikventi správali v podobnej situácii.
