Pokiaľ ide o cyklotrasy, najväčší problém s nimi nie sú zmätky v hlave predsedu NR SR, ba ani to, že ohlasuje programy, ktoré kompetenčne lezú mimo rezortov patriacich SNS.
Ako kapitán koaličnej flotily (admirál sleduje baby a hodinky) má v marketingu právo prvej noci.
Ešte o stupeň horšie je, že hoci si cyklistov všetci vážime, pospájanie turisticky či inak zaujímavých lokalít čisto týmto spôsobom dopravy je z európskych peňazí plytvaním a luxusom na úkor užitočnejších vecí.

Ešte aj vtedy, ak projektu prifaríme honosný názov „národná cyklotrasa“. Mestské, prímestské, poľné a iné rastú na Slovensku ako z vody aj bez Danka a (občas aj) Európy. Načo?
Nový vrchol svojvôle vo vzťahu štát-občan, na ktorý vystúpila (formálne príčetná) myseľ politika, je však až predstava, že bicyklovať sa je taký verejný záujem, v mene ktorého je prípustné aj vyvlastňovanie hore-dole po celej krajine nezávisle od toho, že po tej-ktorej trase neprejde cez deň ani koleso.
A to len preto, lebo politik si chce postaviť pamätníky za cudzie peniaze.