Autor je profesor na Bard College
Usporiadanie po roku 1945, ktoré Spojené štáty zaviedli v Európe a vo východnej Ázii, momentálne už nejaký čas praská vo švíkoch. Rozhodnutie prezidenta Donalda Trumpa stiahnuť USA z Parížskej klimatickej dohody len urýchlilo tento rozpad.
Bez vodcovstva USA
“Západné spravodajské médiá, dychtiace zachovať si prístup do Moskvy či Pekingu, budú pod čoraz väčším tlakom na obozretnosť na to, čo publikujú alebo vysielajú. To uškodí našim vlastným spoločnostiam, postaveným na princípoch otvorenosti a slobody prejavu.
„
Prvýkrát od počiatočných rokov prezidentúry generála Charlesa de Gaulla vo Francúzsku významný západný vodca – nemecká kancelárka Angela Merkelová – otvorene povedal, že Európa sa už nemôže spoliehať na vodcovstvo Spojených štátov.
Môže sa to zdať ako irónia – z úst Nemky a navyše zarytej atlantistky –, ale vlastne to sedí, lebo Nemecko vo svojej transformácii z vražednej diktatúry na mierovú liberálnu demokraciu potrebovalo Ameriku viac než všetky ostatné krajiny.
Možno by sme mali byť optimistickí v súvislosti s postupným zánikom Pax Americana. Žiadny imperiálny systém netrvá večne.
Medzinárodné usporiadanie, ktoré malo absolútny význam, keď sa svet rodil nanovo z trosiek druhej svetovej vojny, len aby vstúpil do dlhej studenej vojny medzi dvoma jadrovými veľmocami, už nemôže byť primerané a možno len bráni lepším usporiadaniam.
Zmyslom NATO – povedané priamou frázou jeho prvého generálneho tajomníka, lorda Hastingsa Ismaya, bolo „udržať Američanov v hre, Rusov mimo hry a Nemcov pri zemi“.
Nemecko však už netreba držať „pri zemi“ a o otázke, či bolo treba držať Rusko „mimo hry“ po páde Sovietskeho zväzu, sa vedú diskusie.
A Trump má pravdu v jednom, aj keď ju vyjadruje drsne: Európa, rovnako ako Japonsko, sa stala príliš závislou od americkej vojnovej moci.
Táto závislosť od USA v kolektívnej bezpečnosti nerobí z amerických spojencov vyslovene kolónie. A USA formálne nie sú imperiálnou veľmocou. No isté aspekty spoločnej neskoroimperiálnej dilemy dnes badať aj vo východnej Ázii, aj v západnej Európe.
Keby sa Spojené štáty mali vzdať svojej vodcovskej úlohy prirýchlo, mohol by nasledovať chaos a vzniknutého vákua by sa mohli chopiť menej neškodné krajiny. Ak však systém vedený USA potrvá pridlho, zabráni závislým krajinám prevziať väčšiu zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť.
Keď odchádza impérium
Po rozpustení imperiálnych ríš je neraz výsledkom násilie.
Zánik Osmanskej ríše sprevádzala genocída Arménov. Po páde Rakúsko-Uhorska nasledoval vražedný antisemitizmus a radikálny nacionalizmus. Niečo podobné nastalo aj vtedy, keď sa rozpadlo malé balkánske impérium Josipa Broza Tita, Juhoslávia. Vyše milióna hinduistov a moslimov prišlo o život v rámci strašného sektárskeho násilia, čo prepuklo po odchode Britov, ktorí ponechali rozdelenú Indiu samu na seba.
Toto nie je argument v prospech imperializmu. Trumpova éra by nás však mala pripraviť na zvládanie dôsledkov toho, keď sa raz prevažne americké povojnové usporiadanie sveta skončí.