SME

Sila sľubu a moc definície

Prečo potrebujeme ľudí, ktorí v nás veria.

Albert Einstein. (Zdroj: PIXABAY/CC)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Autorka je scenáristka a režisérka

Keď sa Albert Einstein v roku 1918 chcel rozviesť s Milevou Marićovou, aby si mohol vziať za ženu sesternicu Elsu, sľúbil svojej vtedajšej manželke, že ak bude súhlasiť s rozvodom, tak raz, keď dostane Albert Nobelovu cenu za fyziku, dostane všetky financie, ktoré sú s touto cenou spojené.

Peniaze to boli nemalé, bolo to niekoľkonásobne viac, ako v tom čase mohol zarobiť univerzitný profesor za rok. Problém bol v inom. V roku 1918 mal Einstein aspoň toľko odporcov ako prívržencov, jeho teória relativity bola mnohými fyzikmi odmietaná, vo vedeckých kruhoch bol Einstein považovaný za génia aj za dobrodruha a pre mnohých bol osobne neprijateľný pre svoj židovský pôvod.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V skratke to znamenalo, že sľubovať niekomu peniaze z hypotetickej Nobelovej ceny bola podobná opovážlivosť, ako pozvať niekoho na večeru s tým, že mu dáte najesť v prípade, ak otvoreným oknom vletí do kuchyne bažant a sám sa nainštaluje na pekáč.

Pochybovači a fanúšikovia

Mileva však Albertovmu sľubu uverila. Súhlasila s rozvodom a podpísala rozvodovú zmluvu zaručujúcu zisk z čisto hypotetickej Nobelovej ceny exmanžela. O štyri roky ju Einstein naozaj dostal. Slovo dodržal. Peniaze poslal Mileve a ich dvom spoločným synom. Časť z nich uložili do americkej banky, za zvyšok Mileva kúpila tri nájomné domy. Tri!

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Obyčajne sme pri iných ľuďoch takými, akými nás vidia oni. Ak v nás vidia kvality, o ktorých existencii my trebárs trochu aj pochybujeme, tak sa snažíme nesklamať ich a predsa zo seba vydolovať ten najlepší výkon.

V našej rodine sa traduje podobná historka. Keď mal môj starý otec šestnásť, učil sa v stolárskej dielni u svojho švagra vyrábať nábytok. Niežeby bol nešikovný, niežeby bol švagor zlým učiteľom, starého otca to len smrteľne nebavilo. Vyrábal postele a skrine, naozaj krásne postele a skrine – v jednej z nich som aj ako dieťa spávala – a pritom myslel na autá.

Fascinovali ho motory, jeho snom bolo mať autodielňu a cítiť vôňu benzínu. Bolo to v roku 1928, automechanici boli raritou, najbližší bol až v Leviciach. Na dochádzanie z Pukanca starý otec nemal peniaze, vrcholila hospodárska kríza a hoci doma nikdy nehladovali, na každodenné cestovanie za vrtochom mladého chlapca, ktorý mal prakticky už poctivé stolárske remeslo v ruke, neboli prostriedky.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C4XVT na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši.

Čo môžu naozaj zmeniť nové pravidlá pre štátne nákupy


Ak chce Pellegrini naozaj to najlepšie pre Slovensko...


Ilustračné foto.

Ad: Slovenská minimálna mzda kráča gréckou cestou.


Veľká súdna sieň Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.

Harabinove výroky nie sú pravdivé.


Vladimír Balek
SkryťZatvoriť reklamu