Vyvolávanie predsedu Fica, že – parafráza – je mu smutno za opozíciou Dzurindu a Mikloša, je, samozrejme, iba jednou z variácií na motívy „(zhulení) blázni a poloblázni“.
To je strategický naratív na hanobenie tých, ktorých – pozri najnovší Focus – opäť raz nedokázali Smer - SNS - Híd prečísliť. Teda v zmysle, že keby sa voľby konali teraz v máji, svoj príjemný trojdomček by si opäť postavili. Nepostavili.
Skutočnosť, že v tejto projekcii, ktorá sa – plus-mínus štatistické chyby hore-dolu – recykluje, je alternatívny premiér k Ficovi takmer sci-fi, je iste aj príspevok Kotlebu.
Najmä však Richarda Sulíka, ktorý predvádza ozaj maximum, aby sa armáde voličov, ktorí by najradšej natiahli Ficovi červený koberec až k Bonapartovi (a Kaliňákovi do Ilavy), úplne sprotivil. Predseda opozície s najvyššími preferenciami, ktorý by hral vládnej svorke tak z partitúry, sa ešte jeden v Európe nevidí.
V širokom vejári názorov, ktoré má na EÚ, sa od absurdných cez „iba“ disentné dajú nájsť aj celkom (veľmi) zdravé. Integrácia nie je slovo Božie, ale proces, ktorý už jednu krajinu z EÚ vyviedol, a tlačiť na pílu rovná sa spúšťať lavínu, čo vie najlepšie Merkelová...
