Autor je redaktorom Českého rozhlasu - Rádiožurnálu
To nie je vtip. Ani čierny humor. Saudskoarabi sa podľa vlastných slov skutočne vrhli na podporovateľov islamských extrémistov, teda na Katar.
Krátko potom, čo si v Rijáde zatancoval tradičný šabľový tanec americký prezident Donald Trump, ktorého Amerika, mimochodom, uzavrela so Saudskou Arábiou najväčší zbrojný kontrakt v histórií za miliardy dolárov.
“Práve vzťah k Iránu je hlavnou príčinou roztržky medzi najbohatšími ropnými monarchiami. Katarský emír totiž nedávno dokonca telefonoval s iránskym prezidentom Ruháním, ktorého znovuzvolenie, mimochodom, potvrdilo vôľu Iráncov ďalej sa otvárať svetu.
„
A krátko na to začali padať aj katarské hlavy. Zatiaľ teda "len" v podobe ekonomických a politických sankcií.
Dôvod je jasný. Saudská Arábia chce poslušný a jednotný sunnitský front proti šiitskému Iránu.
Rijád hreší Katar
Áno, Katar podporuje islamistov naprieč severnou Afrikou i Blízkym východom, ale dôležitejší je teraz jeho nie nepriateľský postoj k Teheránu. Dôležitú úlohu v súčasnom tvrdom postoji Saudskoarabmi tvorenej aj vedenej protikatarskej koalície však hrá tiež to, akých radikálov rodina emira al-Sáního podporuje.
Podobne ako Turecko totiž stoja predovšetkým za Moslimským bratstvom. Oproti Asadovej Sýrii hodili predstavitelia Turecka, Saudskej Arábie aj Kataru práve tieto rozdiely za hlavu. Cieľ mali spoločný, teda zosadenie Asadovho režimu a nastolenie islamskej vlády v sekulárnej Sýrii. Teraz sa však práve tento rozpor hodí.

Saudskoarabi tak požadujú, aby Katar prestal byť útočiskom pre vrcholných členov ako Moslimského bratstva, tak aj palestínskeho Hamasu. Predovšetkým ide o teológa Júsufa al-Karadáwího a Chálida Mašála.
Prvý spomínaný je pritom nositeľom saudskoarabského ocenenia kráľa Fajsala. A to, že samotní Saudskoarabi v uplynulých rokoch otvorene podporovali napríklad organizáciu Džaiš al-Fatah (Armáda víťazstva) zahŕňajúcu sedem džihádistických skupín vrátane Frontu al-Nusrá, teda pobočky al-Káidy v Sýrii, zrejme neprekáža. Pritom ide o rovnakých hrdlorezov ako v prípade bojovníkov tzv. Islamského štátu.
Rijád tiež financuje radikálnych imámov od Tunisu po kosovskú Prištinu a šírenie najradikálnejšej ideológie islamu wahhábizmu aj v krajinách, akými sú Maldivy, Srí Lanka alebo Indonézia.
Schizofrenická situácia v celom blízkovýchodnom regióne sa však nakoniec môže skončiť aj otvoreným konfliktom.
Ostatne, už teraz jednotlivé strany podporujú - peniazmi aj zbraňami - svojich hráčov v Sýrii a Jemene, kde sa na vojnovom konflikte Saudská Arábia sama zúčastňuje. A treba povedať, že nie príliš úspešne.
V centre vzťah k Iránu
Napokon, súčasná politika Saudskej Arábie a blokáda Kataru ďalej vyhrocujú vzťahy medzi regionálnymi hráčmi. Na jednej strane sa za Katar postavilo Turecko, ktoré chce do tejto krajiny vyslať svojich vojakov.