Theresa Mayová zahodila tri roky (síce skromnej, ale) konzervatívnej väčšiny.
Jej rozhodnutie – dnes sa už nepovie inak než vabank – vypísať predčasné voľby vojde do kroník ako jedno z najhorších v histórii.
Málokedy vidieť voľby, ktoré nevyhral nikto. Stalo sa v Británii. Kombinácia snahy o maximálny mandát pre manažment brexitu a úmyslu využiť nevoliteľného utopistu na čele labouristov na päť rokov vládneho komfortu vypálila do „hung parliament“ (pat, nikto nemá väčšinu), čo je pod najpesimistickejšie očakávania toryovskej strany.
A viac ako dobrý dôvod na demisiu premiérky. Vláda s írskymi unionistami, ktorú Mayová ohlasuje a zrejme aj postaví, môže byť iba dočasným preklenovacím provizóriom.
A nielen preto, že bude disponovať „väčšinou“ mandátu, či preto, že Íri sú veľkí sympatizanti čo „najmäkšieho“ brexitu, keďže ich prioritou nad priority je priechodnosť hranice s republikou na juhu. V popredí klinického obrazu sú najmä nestabilita a chaos.