Parlamentné voľby sa priblížili na dosah ruky a na nervóznej vládnej koalícii je tento moment navidomoči zreteľný - prebíjanie sa v hľadaní a nachádzaní nepriateľa sa stalo súčasťou vnútrokoaličných hier. Kým premiér sa zatiaľ uspokojuje s maďarskou kartou (a pre ňu obetúva aj dobré vzťahy so susedmi a perspektívu integračných možností Slovenska), jeho koaličný partner J. Slota už dnes nasadzuje najvyššie esá - bojuje priamo proti "silám temna a zla", veď prípadná porážka "satanskej postaty kozmopolitov" sa vo voľbách určite prejaví.
Menej dôležité pre vládnu koalíciu sú iné problémy: kým napríklad v roku 1991 sa na Slovensku stalo 8791 násilných trestných činov, v roku 1993 ich bolo 9722, v roku 1996 už 11 391 a v 1. polroku 1997 dokonca 5964, čo je o 456 viac ako v porovnateľnom období vlani. Zľahčovanie bezpečnostnej situácie vrcholnými predstaviteľmi ministerstva vnútra sa ako v kvapke rosy prejavilo v "kauze DRUKOS", keď namiesto ocenenia odporu verejnosti proti zločincom a zintenzívneniu činnosti orgánov činných v trestnom konaní sa akcentuje akýsi politický rozmer odporu podnikateľa F. Mojžiša. (Súčasne však nemožno nepripomenúť pasivitu predstaviteľov SDK, pre ktorých sa mohol stať tento prípad nielen vhodným momentom na prejavenie zásadného stanoviska, ale aj miestom na prezentáciu vlastných riešení tejto problematiky. Určite by to na voličov zapôsobilo viac ako dlhotrvajúce spory o lídra či hovorcu.)
