povedal pán Mečiar. Slovenská vláda je však zrejme jedinou na svete, ktorá má skutočnosť, že utrpela "ťažkú psychickú traumu", potvrdenú súdom. Utrpela ju potom, ako denník SME informoval o panychíde za zavraždeným R. Remiášom.
Podľa rozhodnutia súdu najväčšiu psychickú traumu utrpel práve pán Mečiar. Prisúdil mu aj najvyššiu sumu peňazí - ostatní členovia vlády si vysúdili menej. Súd vzal tvrdenie vlády o tom, že utrpela ťažkú psychickú traumu, za opodstatnené, nevyžiadal si ani lekársky posudok súdneho znalca a rovnako nepovažoval za potrebné toto tvrdenie preukázať napríklad svedeckými výpoveďami. Inými slovami, tvrdenie vlády bolo podľa súdu natoľko dôveryhodné, jasné a preukázateľné, že nepovažoval za potrebné v tejto súvislosti ani vykonať dokazovanie. Súd potvrdil, že členovia slovenskej vlády ťažkú psychickú trumu utrpeli, a aj preto im priznal vysokú finančnú náhradu.
Spôsobenie psychickej traumy vláde je iba jednou z viacerých častí súdneho sporu. Pripomeňme si však napr. snahu vlády začleniť Slovensko do NATO a EÚ, pričom vykonáva takú politiku, ktorá už kandidatúru krajiny na vstup do týchto organizácií znemožňuje. Premiér Mečiar verejne tvrdí, že o návšteve Le Pena "nič nevie", jeho hovorkyňa taktiež verejne pritom oznámila, že odporučil členom vlády, aby sa s Le Penom nestretli. A tak ďalej, a tak podobne. Jednoducho, skutky premiéra i celej vlády sú v rozpore s ich slovami. A to možno pomenovať slušne a diplomaticky aj komplexom.
