Anton Martvoň by rád svoj informačne nasýtený odchod zo strany podal tak, že robí ozdravné gesto. A prizýva ďalších nespokojných – na svoj facebook uverejnil formulár na odhlasovanie zo strany, aby tak upozornil na mŕtve duše v Smere.
Keby urobil takéto pozvanie Boris Zala, malo by to iný cveng (aj keď asi nie bohvieaký efekt). No Martvoň si nevybudoval ani Zalov status, ani ho nemožno vnímať ako hlas precitnutia, ktorým bola nitrianska exsmeráčka Renáta Kolenčíková.

Nóvum v Martvoňovom kriku pri odchode nie je ani téma korupcie a oligarchie, názorová španielska dedina pod povrchom silnej ruky predsedu či dosahovanie jednoty výberom spoľahlivých na snemy. To sme si len preopakovali staré učivo o Smere.
Martvoň skúša povoľovať skrutky z každej strany, a preto vypustil klebety o sexuálnej orientácii vysokopostavených bývalých spolustraníkov. Možno v domnení, že voliča popudí neúprimnosť politiky Smeru k LGBT komunite.