Keď sa na Slovensku povie „nič sa nenaučil, nič nezabudol“ je zrejmé, že reč je o osobe Vladimíra Mečiara.
To, že by si zvrat mohol dať licencovať – akože v inej súvislosti sa použiť nesmie, dokumentoval aj v etude v RTVS, kde sa po čase vyskytol.
Blbosť zakvitla. Dvanásť najzbytočnejších výrokov Mečiara po zrušení amnestií Čítajte Ak už teda názorová pluralita musí byť aj v otázke amnestií (zvlášť v týždni, keď sa volí riaditeľ), človek by sa tešil na spŕšku ústavnoprávnych argumentov.
Teda, prečo krok Národnej rady a výrok Ústavného súdu neobstojí trebárs v Štrasburgu.
Také vety by mal pán Elektry páliť ako z guľometu, veď nielenže je JUDr., ale najmä v kauze namočený až tak, že hlbšiu znalosť by nikto nemal mať. Mečiar sa však zmohol len na politické útoky a frázy, ako „každý občan v štáte by mal mať právnu istotu“.
Určite.
Príležitosť vysvetliť, trebárs prečo by tú istotu mala zakladať navidomoči účelová amnestia na trestný čin spáchaný orgánom štátnej moci, Mečiar nevyužil. Bez známky úsilia navŕtať diery do právnej argumentácie „rušiteľov“ točil svoje staré vety.
Zase nič.
