Nie je veľa inštitúcií, v ktorých za posledné roky nedochádzalo k personálnym čistkám - prinajmenej bumerangový efekt viacnásobného premiéra sprevádzali razantné výmeny v štátnej správe a verejnoprávnych médiách. Jednou z mála inštitúcií, ktoré doteraz unikli útoku vládnej koalície, je Národná banka Slovenska (na čom sa viac ako výrazne podieľajú jej doterajšie výsledky a udržanie stability meny). Zdá sa však, že aj nad vedením NBS sa začína zmrákať - prvým signálom bolo vyjadrenie predsedu výboru NR SR pre rozpočet a financie M. Maxona na adresu guvernéra NBS. Ak by sa totiž v zdrojoch NBS nenašli financie pre rezort poľnohospodárstva (na ktorom funkcionárovi Roľníckej strany Slovenska mimoriadne záležalo), malo byť "prehodnotené" ďalšie pôsobenie guvernéra NBS vo funkcii. Čo znamená takéto "prehodnocovanie", netreba bližšie komentovať - poslanec NR SR iba napodobnil svojho najvyššieho šéfa v koalícii, ktorý k vydieraniu takisto nemával ďaleko (doteraz sa však atakom na NBS vyhýbal, lebo dobre vedel, že nič ho nemôže viac ohroziť ako nestabilná mena v peňaženke občanov - voličov).
Ďalším signálom ohrozovania NBS (jednej z mála inštitúcií, ktorá si svojimi rozhodnutiami vydobyla rešpekt aj v inak "nežičlivom" zahraničí) sú posledné vyjadrenia ministra financií a podpredsedu vlády a podpredsedu HZDS S. Kozlíka. Takisto netreba mať veľa predstavivosti, aby bolo jasné, čo znamenajú pochybnosti tohto politika (v tejto súvislosti jeho odbornosť ponechám bokom, veď takisto urobil aj on sám) o unikátnej nezávislosti centrálnej banky či o návrhu na schvaľovanie rozpočtu NBS v Národnej rade. Slová hovorcu NBS - "ak sa rozpočet NBS bude schvaľovať v parlamente, nemôže viac centrálna banka zodpovedať za výkon menovej politiky" - naznačujú vážnosť situácie.
