Autorka je publicistka, žije v Tel Avive
Na pochopenie súčasnej krízy okolo Kataru treba najprv porozumieť špecifickému typu zahraničnej politiky, ktorú tento emirát propaguje. Odkedy Katar objavil, že sedí na obrovských zásobách ropy a zemného plynu, začal budovať niečo ako opak švajčiarskej neutrality.
Namiesto toho, aby sa nepridal k žiadnej strane, Katar sa pridal na stranu všetkých.
Katar hostí strategickú americkú leteckú základňu al-Udeid s personálom jedenásťtisíc vojakov, ktorá je centrom pre všetky americké operácie v Sýrii, Iraku, Jemene a Afganistane.

Zároveň však emirát koordinuje produkciu ropy a extrémizmu s Iránom. Katar sa pridal k Saudskej Arábii v ich kampani proti Iránom podporovaným hutíovcom v Jemene, no zároveň však (podla Financial Times) zaplatil Iránu a ál-Káide v Sýrii miliardu dolárov za prepustenie väznených teroristov a zadržiavaných členov vládnucej rodiny.
Zatiaľ čo Katar v tichosti obchodoval s izraelskými firmami, financoval tiež hnutie Hamas. A ani podpísanie dohôd s egyptskou vládou nebránilo Kataru podporovať al-Sísího úhlavného nepriateľa Moslimské bratstvo.