Za posledných päť rokov to bola jedna z najčastejších predpovedí. Štandardné strany vraj zlyhávajú a priestor tak skôr či neskôr dostanú extrémisti. Teda strany, ktoré odmietajú európsky integračný konsenzus, chcú uzavrieť krajiny a spraviť z nich miesto, kde sa väčšine žije dobre a menšiny sú vytlačené na okraj.
Napríklad Marine Le Penová. Už mala byť prezidentkou, mala mať vymenovaného svojho premiéra a teraz sa už len tešiť na nedeľňajšie druhé kolo parlamentných volieb, ktoré potvrdí spanilú jazdu jej Národného frontu.
Namiesto toho po prvom kole len zratúva, či získa desať, alebo pätnásť hlasov v parlamente s 577 poslancami. Nehovoriac o tom, že v druhom kole prezidentských volieb pred mesiacom dostala len tretinu hlasov, čo je najväčšie fiasko od... od postupu jej otca do druhého kola v roku 2002.
Národný front získal v roku 2012 13,6 percenta, Le Penová o niečo viac ako osemnásť percent. Potom sa stalo niekoľko vecí, ktoré ich mali posunúť dopredu.
