Autor je vysokoškolský pedagóg, pôsobí v Rade pre práva dieťaťa SR
Prednedávnom na stránkach SME prišiel so zdvihnutým prstom psychológ Vlado Dočkal. Štylizoval sa do pozície kritika údajného prznenia vedy vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie.
Ak si však pozorný človek, ktorý nemá problém s porozumením textu, prečítal názor Vlada Dočkala, a ak ešte aj trochu pozná pozadie tohto výskumného pracoviska, ľahko odhalí, že ani tak nešlo o vedu, ako o šliapnutie na otlaky dôchodcom z výplatných listín tohto pracoviska.
Prečo som nepodal výpoveď Čítajte Dočkal napísal, že jeho zamestnávateľ patrí medzi organizácie priamo riadené ministerstvom, ktorých činnosť narúšajú eurofondy, pretože tie údajne zmenili priority – hlavnou úlohou sa často stáva minúť prostriedky na tzv. národné projekty.
Vo VÚDPaP-e v rokoch 2013 až 2015 riešili národný projekt zameraný na problematiku školského poradenstva. Minuli naň 14 miliónov eur a chystajú sa začať ďalší, tentoraz za 40 miliónov eur.
Dôvodom, ako vyplýva zo slov tohto vedca, je príchod nového, nekompetentného vedenia, ktoré dosadil minister Plavčan, aby mal „svojich ľudí“ tam, kde sa majú eurofondy tunelovať. Nasleduje vysvetľovanie, prečo nový riaditeľ nemá byť riaditeľom a ako spôsobuje chaos, pre ktorý sa Dočkalovi „nič zmysluplné robiť nedarí“.
Dočkal v článku píše o údajnej korupcii a o odkrytí fungovania systému. Zmyslom je posolstvo pre verejnosť, že pri výskume duševného zdravia detí sa tunelujú verejné peniaze. To je vážne posolstvo. Preto stojí zato rozobrať si, čo nám vlastne vedec odkazuje.
Nepodložené podozrenia
Vplyvný nemecký mediológ Lutz Hagen tvrdí, že „čím viac nepodstatných chýb v spravodajstve nájdeme, o to je pravdepodobnejšie, že sa v nich vyskytujú i chyby ťažšie overiteľné“. Inými slovami, čím viac dezinformácií v Dočkalovom komentári, tým viac pochybností o platnosti a spoľahlivosti jeho vedeckej práce. Vedec predsa viac ako ktorýkoľvek iný človek musí mať úctu k faktom.
Dočkal teda tvrdí, že na jeho výskumnom pracovisku sa zneužívajú eurofondy. Aké sú ním predložené dôkazy?
V rokoch 2013 až 2015 robil „jeho“ Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie národný projekt o školskom poradenstve. Minuli na to 14 miliónov eur. Teraz idú robiť ďalší projekt a plánujú minúť 40 miliónov eur. V roku 2016 prišlo nové vedenie, najmä nový riaditeľ, ktorý nie je psychológom – vedeckým pracovníkom. (Tomáš Drucker, súčasný minister zdravotníctva, nie je napríklad ani lekár, ani zdravotník.)
Inými slovami tunelovaním je to, keď ústav urobí národný projekt, ktorý sa zaplatí z eurofondov, príde nový riaditeľ a chce minúť ešte viac. A ďalej? Jednoducho nič.
Násilie na deťoch. Neexistuje?
Takéto nepodložené tvrdenia vzbudzujú pochybnosti aj o platnosti a spoľahlivosti skoršej vedeckej práce autora komentára. A vôbec to nemusí byť len hypotetické tvrdenie.
