Okolo dohody SaS, OĽaNO a KDH o spolupráci v župných voľbách, ktorá vraj má už „oficiálnu“ formu (akože s úradnou pečiatkou?), je radno chodiť len po špičkách. K najvyššej opatrnosti vyzývajú sami
signatári, keďže detaily zmluvy sú – zatiaľ – utajovaná skutočnosť.
Dva týždne času pre štruktúry KDH, čo dostali na rozmyslenie, či ten svoj región nevyviažu z dohody, by sa pri dobrej vôli aj dali čítať iba ako pozdrav Sulík & Matovičovi, že štandardné (nemoderné) strany obýva aj nejaké členstvo, ktoré môže komplikovať lídrovské životy.
Ak to s dobrou vôľou nepreženieme, tak skôr sa natíska úvaha, že na KDH si opäť počkala dilema, ktorá hnutie napínala a trhala už za Palka & Lipšica: Smer-sociálna (V.H.) demokracia. Niežeby chystali vo veľkom župné koalície s vládnou stranou.
Utkvelá túžba byť čo najbližšie k „zdrojom“ však nastoľuje strategickú otázku vo vzťahu nielen k VÚC
(nezavrú si vráta k povolebnému porciovaniu „medveďa“?), ale aj do dlhšej budúcnosti. Republikový blok s kategoricky „antismeráckymi“ SaS a OĽaNO totiž v polarizovanej realite redefinuje pozíciu strany z takmer „obojživelnej“ (ako sa vnímala za Figeľa) až k demokratickej
opozícii. Nič záväzného, ale silné gesto.
