Autor je ekonóm na Univerzite v Mannheime
Keď sa minulý rok o takomto čase objavil na pultoch kníhkupectiev Stručný etymologický slovník, bola to senzácia. Slovník sa ťažko zháňal. Tým ťažšie, čím viac nadšených recenzií sa objavovalo. Prekvapený vydavateľ nestíhal robiť dotlač. Kedy naposledy viedol nejaký slovník rebríček najpredávanejších kníh? U nás asi nikdy.
Situácia so slovníkom odkryla viaceré, pre širšiu verejnosť dovtedy nepoznané, skutočnosti. Bol to prvý výhradne slovenský etymologický slovník. Doteraz žiadny nebol, lebo nemáme veľa etymológov, vedcov skúmajúcich pôvod slov. Konkrétne v súčasnosti až jedného.
“Je na pováženie, že nie skôr než v roku 2030 ukončíme biografický lexikón Slovákov, ktorí zomreli pred rokom 2000. Že prvá všeobecná slovenská encyklopédia bude hotová na konci prvej tretiny 21. storočia. A že budeme tri desaťročia vydávať slovník slovenského jazyka, ktorý chce byť súčasný.
„
Aj preto práca na slovníku trvala štvrťstoročie. Názov slovníka zdôrazňuje, že je stručný. Prináša vysvetlenia pôvodu len vybraného počtu slov, približne desiatich tisíc, našej slovnej zásoby. Pri rovnakom tempe by podrobný etymologický slovník mohol vyjsť niekedy koncom tohto storočia.
Podobný osud čaká prakticky všetky veľké národné kultúrne knižné projekty.
Encyklopédia v sklze
Tento rok v marci prišiel s minimom fanfár ôsmy zväzok Encyclopaedia Beliana zahŕňajúci heslá Kalhana (meno kašmírskeho historika) až kokpit. Keď Encyklopedický ústav SAV vydal v roku 1999 prvý zväzok, v jeho úvode sa odvážne snívalo o ročnej periodicite zvyšných dielov.
Možno sa chceli inšpirovať českým Ottovým náučným slovníkom s 28 zväzkami, ktoré rýchlo vychádzali počas dvadsaťjeden rokov v období 1888 až 1909. Tento historicky nie prvý, ale dokonca druhý univerzálny lexikón v češtine s vyše stotisíc heslami bol len nedávno, po sto rokoch existencie, prekonaný počtom hesiel českou Wikipédiou.
Odhadovaných štrnásť zväzkov Beliany tu už dávno malo byť. Slováci by si tak konečne odškrtli veľkú univerzálnu encyklopédiu z pomyselného zoznamu základných kultúrnych a vedeckých počinov vyspelých európskych národov.
Každá kultúrna krajina nechce len preberať od iných, ale byť súčasťou tvorby obsahu. Aj Holanďania po druhej svetovej vojne rozmýšľali, že by len preložili desaťzväzkovú francúzsku encyklopédiu Larousse a doplnili o holandské reálie. No rýchlo zistili, že treba prepracovať a prispôsobiť také veľké množstvo hesiel, že nakoniec napísali prakticky vlastnú encyklopédiu s dvadsiatimi piatimi zväzkami.
Akurát to stihli všetko vydať v priebehu jedného desaťročia.
Z historických príčin sme slovenskú encyklopédiu nemohli urobiť v nepriaznivom 19. storočí, nevznikla ani v politicky turbulentnom 20. storočí. A s Belianou sa v súčasnosti pomaly trápime. Práce sa začali v roku 1994 a podľa minuloročnej zmluvy medzi ministerstvom školstva a SAV má byť posledný zväzok odovzdaný do tlače najneskôr na jeseň 2031.
Samozrejme aj v Encyklopedickom ústave si uvedomujú, že čoraz viac hesiel je už dnes zastaraných. Dodatky sú nevyhnutné. Zároveň v období internetu a Wikipédie tlačená Beliana zaváňa anachronickým projektom. V koženej väzbe, s vysokou grafickou úpravou a s cenou do 70 eur za jeden zväzok. Plánované spustenie bezplatnej elektronickej Beliany koncom tohto roka s obsahom už zverejnených zväzkov, ktoré budú postupne aktualizované, je spôsob, ako na tento trend odpovedať.
Keď vydávanie encyklopédií zvládli v minulosti bez počítačov a internetu v oveľa kratšom čase, prečo Beliana zlyháva?
