Autorka je poviedkarka a kníhkupkyňa
Kedysi som sa počas nešťastnej lásky inšpirovala bežným obrazom človeka, čo žiaľ zapíja alkoholom a k tomu ľubovoľne volí niečo nevýživné od pizze cez plesnivý syr až po zmrzlinu a čokoládu.
Všetci sme taký obraz videli, minimálne vo filme. Tento môj prípad vyústil do migrény a v konečnom dôsledku mi v ničom nepomohol. Každý má svoje vyrovnávacie mechanizmy a šťastný je ten, ktorý tie svoje objaví čo najskôr a viac mu pomôžu, ako uškodia.
Zažila som školské chaty, päť rokov na internáte, v Londýne sme sotva vyniesli pred dom debničku s plechovkami od piva na recykláciu a už sa zvesela zapĺňala ďalšia.
Pila som z mnohých dôvodov a hoci som alkohol obmedzila už takmer na minimum, dám si ku koláču likér, k futbalu pivo, vyskúšam dúšok vína, ktoré niekto donesie z druhého konca sveta.
Ak mám kompetencie pomôcť niekomu, kto sa zjavne rúti do záhuby závislosti, snažím sa s ním aspoň porozprávať. Inak žijem a nechávam žiť.
Bývame v krajine, kde sa pitie alkoholu považuje za štandard. Všeličo sa už popísalo o alkoholovej metle Slovákov a Sloveniek. Často ničí pečeň, rodinné vzťahy, reputáciu. Veľakrát som počula „keď chlap pije, tak je to zlé, ale lepšie, než keď pije žena“.
Tá hranica predsa len existuje, či jej určením však robíme správne, je druhá vec.
