Predstavte si, že pracujete za plat. Podpriemerný či priemerný. Predávate za pultom. Alebo robíte odbornú prácu v nejakej verejnej inštitúcii. Alebo máte živnosť.
Pracujete veľa, aby ste uživili deti, zaplatili účty, hypotéku. Máte čo robiť. Žijete z ruky do úst. A sledujete počas pracovného dňa celkom odlišný typ ľudí – hoci Kundera opisoval neznesiteľnú ľahkosť bytia v trochu inom kontexte, nevyhnutne vám pri pohľade na nich toto slovné spojenie zíde na um.
Robia nejaký biznis. Počas slnečných letných dní sa čapcú po svete v ležérnych kraťasoch a tričkách, vystavujú na obdiv potetované muskulatúry, v rukách im zvonia kľúče od drahých klimatizovaných áut. Sedia na káve.
Vyšetrovateľa, ktorý očistil Kočnera, už preverovali Čítajte Potom idú na kataster alebo na matriku čosi vybaviť, prepísať, zaplatiť do banky, biznis sa utešene rozvíja, hoci nie celkom tušíte, aké hodnoty im vlastne rastú pod mocnými rukami.
Ale pochopíte, keď čítate o ľuďoch ako je Bašternák či Kočner, alebo Paška a jeho klan, alebo aj o nepovolenom výrube lesov na Kolibe, či pezinskej skládke.
