Orbán bude po novom žiadať, aby si mimovládne organizácie pripli na klopu označenie „zahraničný agent“. Nový zákon bude nástojiť, aby takto zviditeľnili svoje financovanie, ak pochádza zo zahraničia.
Odtajniť tieto informácie v mene transparentnosti môže mať rôzne motivácie. Verejnosť môže zaujímať, ak korporácia či oligarcha podporuje ultrapravicovú organizáciu. Prípadne, ak nedemokratický štát financuje politické strany a hnutia. Keď cirkev vyváža svoju agendu cez alianciu, ktorá následne tvrdí, že kampaň s cieľom zmeniť zákony hradila z veľkej väčšiny z darov jednotlivcov.
Môžeme sa pýtať, pretože zastieranie tu má manipulatívnu povahu. Nejde o to, že by podnikateľ či firma chceli cudne prispievať – napríklad na charitu – a nerobiť si PR. Ani o to, že by sa chceli chrániť pred spájaním s riskantnou agendou, ktorá by ich mohla pripraviť o štátne zákazky – napríklad, ak podporujú protikorupčné aktivity.

Na zdroje toho či onoho združenia - často sa dajú nájsť zopár klikmi - tiež radi upozorňujú názoroví oponenti. Patrí to k hre pri prechyľovaní verejnej mienky na svoju stranu. Ak sa v súboji nepoužívajú klamstvá či pokrútené informácie, je to, povedzme, legitímny boj.
Kritizovať Sorosa ako vplyvovú osobu v tomto regióne je, samozrejme, prípustné. Rozhodol sa realizovať Popperovu víziu otvorenej spoločnosti a vzkriesiť – oponenti povedia implantovať – občiansku spoločnosť tam, kde dovtedy zažívali takmer výlučne totalitné zriadenia. Výber tém sa nemusí páčiť konzervatívcom či národniarom.