Autor je literárny kritik a pedagóg
Piateho júna bol v Košiciach teplý letný deň. Niektorí ľudia sa hrali s deťmi, iní posedávali na lavičkách, jedli zmrzlinu. Nič nenasvedčovalo tomu, že sa už o chvíľu zhromaždia v centre mesta v počtoch, aké tam nebolo vidieť celé štvrťstoročie.
Organizátori z radov študentov boli úprimne zaskočení z ohlasu, akého sa ich výzve dostalo. Pochod spočiatku prebiehal mlčky, pripomínal prechádzku. Bolo zrejmé, že prítomní neprišli preto, aby boli odmenení zábavným programom, netlačili sa na námestí kvôli nejakej trblietavej celebrite.
Niekoľkým študentom sa podarilo vysloviť o vedení krajiny pravdu, ktorú je už teraz ťažké nebrať na vedomie. Ako dieťa v rozprávke, keď nahlas zvolá, že cisár je nahý, jednoducho na námestí vykričali, čo za tajomstvá skrýva celý rad elegantných oblekov.
Predstava, že sa nič nedá zmeniť, je populárna, lebo je pohodlná. Poskytuje pocit sebauspokojenia. Ľudia, ktorí samých seba vidia ako obete, sú bezmocní nie preto, že by takými naozaj boli, ale preto, že si to o sebe myslia. Hlavnou starosťou tých, ktorí nemajú čestné úmysly, je ich v tomto omyle utvrdzovať.
