Autorka je dídžejka a hudobná producentka
Blížia sa Bratislavské korunovačné slávnosti, event, keď v meste ožíva barok, parochne a dobové kostýmy. Korunovačné mesto Márie Terézie sa snaží ukázať svoju kultúrnu tvár.
Aký zvláštny vzťah má Prešporok k tejto panovníčke!
Žiaľ, Mária nebola stará Slovenka, s Mojmírom ani Pribinom sa nekamarátila. A hoci máme v meste tabuľku pomaly pri každom dome, kde si sadol Mozart, k Márii Terézii sa sotva hlásime.
Kto všetko má tú česť v Bratislave mať po ňom pomenovanú ulicu alebo námestie? Jozef Vachovský, Langsfeld, Ľudo Zúbek alebo Marián Kochanský určite dokázali pre mesto veľa (to bol sarkazmus), ale sotva viac ako cisárovná.
Prečo sa tým vôbec zaoberám? V čase keď sa dejiny učia pomaly ako hodiny propagandy (pozri starí Slováci – ideálne na koňoch s mečmi nahor) tvárime sa, že naše korene siahajú kamsi do čias Veľkej Moravy, mnohí si nevážia ani česko-slovenskú federáciu a jej obdoby, ale zato nedajú dopustiť na satelitný fašistický štát a čiernu dieru v našej histórii.
Boli sme Uhrami, zvyknime si na to. Keby to ctené panstvá v nacionalistických ošiaľoch nepokašľali a nešikanovali menšie národy, mohli sme mať malú Európsku úniu oveľa skôr. A možno by ani tie dnešné mininárody nemali taký sentiment šikanovať všetkých, nad ktorými majú pocit prevahy.
