Autor je teológ a spisovateľ
Najmenej to cestovateľ pocíti na Gemeri. Cestou z Rožnavy na Brdárku, neskôr vo zvlnených kopcoch gotickej krajiny zo Štítnika do Jelšavy, v ostrých zákrutách cez lúky a lesy, dolu smerom k bývalým baniam Rudohoria vidieť úbočia bez vysokého napätia a bilbordov, cesta klesá až po závody a priemysleno-bukolické scenérie, Stalker by tu vyzeral pôsobivejšie, miesta sú bez ľudí, občas ruiny kúrií a kaštieľov, niekedy rómske deti s károu pod čerešňami na ceste, krčma s neónom Šariš a nedeľne vyobliekaní obyvatelia na ceste z kostola alebo do kostola, už tisíc rokov na rovnakej púti, za odpustením a pálenkou.
Za Muráňom sa začína jedna z najkrajších jázd, cesta do Tisovca otvára krajinu, zahráva sa s výhľadmi, pod Planinou sa pasú kone a týčia sa tu pomníky povstalcom. Pri tisoveckej kyselke sa môžeme zastaviť, načapovať chutnú vodu, pozrieť si fotografie Vlada Clementisa a Edvarda Beneša v 1945., keď sa začínal nový svet, jeho základy sa nakoniec na Clementisa zrútili.
“Na všetko sme zabudli, zabudli sme, ako má chutiť dobrý syr a ako má vyzerať miesto, kde sa predáva, a ako majú vyzerať slovenské domy, že trojposchodová ukrajinská architektúra sa nehodí medzi gánkové uhorské domy ani staré sedliacke usadlosti, že nie je pekné postaviť si dnes hrad, aký stojí cestou do Plešivca.
„
A hore cez Tisovec na Brezno okolo chaty Zbojská s vôňou lopúchov a kvitnúcich kvetov, všetko vyzerá tak, ako si predstavujeme peknú prírodu, pekný kraj, z chaty sa dá vyraziť na túry na Planinu, až na Muránsky hrad, trávu nechávajú spásať koňom, ostali z čias pokusov o jazdeckú magistrálu.
Hranica nevkusu
Za prvou dedinou sa cesta mení, už nie sme na Brdárke s čerešňovými sadmi a včelínmi bez svetelného smogu a vysokého napätia, objavujú sa prvé znaky nevkusu, pistáciové domy, medové domy, eurookná s neodlepenou fóliou, grécke balustrády pred drevenicami, ostro-kyslá fialová na fasádach, vlnitý plech na strechách, rozbité ploty a nenamaľované ploty, ľudia v teplákoch, nie športovci, ale obyvatelia, chodia po dedinách v teplákoch alebo postávajú pri zástavke s fľašou Šarišu.
Nepodľahli svojmu prostrediu, nedovolili spontánnej kráse krajiny, aby ich kultivovala, aby sa podvolili dobrému vkusu a proporčnému mysleniu prírody, aby ich inšpirovala, robia všetko proti nej, pod najzelenejšou zelenou mladej liesky si natrú dom na oranžovo, v strede poľa majú bilbord vedľa posedu, drevenice maľujú na vanilkovo zmrzlinovú, čo sa tu stalo?
