Bola sobota 27. apríla 1996 niekde na juhu Moravy, ktorú práve križoval volebný autobus ČSSD Zemák na palube s predsedom strany Milošom Zemanom a niekoľkými miestnymi kandidátmi pred blížiacimi sa voľbami do snemovne. A takisto s mladým, veľmi sebavedomým reportérom Respektu. To som bol ja.
Kdesi medzi Bzencom a Strážnicou mi môj známy zo Zemanovho tímu prišiel kohosi predstaviť. "Tento chlapík má veľkú budúcnosť," hovoril presvedčivo. Úprimne povedané, pri pohľade na 24-ročného kučeravého mladíka s okuliarmi mi to tak veľmi nepripadalo.
"Som Slávek Sobotka," povedal ten mladík s plachým úsmevom.
Sobotka končí. Stranu do volieb povedú jeho spojenci Čítajte Kariéra podľa plánu
A odvtedy sa poznáme, takže cítim istú povinnosť sa s českým premiérom na konci jeho dlhej politickej dráhy rozlúčiť, aj keď stále má len 45 rokov.
Podpísal by som sa pod to, že Sobotka je v zásade slušný človek, ktorý niečomu verí. Rolu premiéra zvládol až na isté okamihy, ako bol ponižujúci ospravedlňujúci list čínskym komunistom z jesene minulého roka, vlastne celkom slušne.
