Kiskova správa o stave republiky: celé zle

Nepozornému čitateľovi sa to môže ľahko popliesť. V titulku správy prezidenta republiky prečíta namiesto „celé znenie“ formuláciu „celé zle“. A nebude ďaleko od pravdy.

Práve preto môžeme dať ešte raz za pravdu Andrejovi Kiskovi, keď sa rozhodol, že sa nebude – aspoň zatiaľ – miešať do parlamentnej politiky. Ak by to spravil, jeho kritická správa o stave Slovenska by bola určite ľahko spochybniteľná a označená za pamflet opozičného politika získavajúceho body v kampani.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Správa o stave republiky: Celé znenie

Takto však Kiska ostáva nezávislým aktérom, ktorý otvorene hovorí to, čo si väčšina občanov naozaj myslí. Napríklad, že sa mal minister vnútra už dávno odporúčať – pretože by to bolo úplne normálne politické gesto s cieľom upokojiť situáciu.

„Ako môžu všetky tie protikorupčné zmeny zákonov vyzerať dôveryhodne? Ako môže táto snaha pôsobiť úprimne, keď sme sa zasekli na politickom osude ľudí, ktorí dávno premárnili príležitosť odísť sami?“ povedal prezident a pripomenul tak pamätníkom iný prejav, ktorý na stretnutí dramatických umelcov predniesol ešte za hlbokej totality v roku 1987 herec Miloš Kopecký.

Nedotknuteľnú komunistickú nomenklatúru na čele štátu rezolútne vyzval: "Odíďte!" A dodal: „Ak odídete včas, to jest hneď, môže vám byť ešte poďakované. Ak to neurobíte sami z vlastnej jasnozrivosti, odídete síce o niečo neskôr, ale, o tom nepochybujte, odídete aj tak. Lenže už nie dôstojne, ale ako komické figúry.“

Žiaľ, výsledok je v oboch prípadoch rovnaký. Dosah prejavu demokraticky zvoleného prezidenta v slobodnej krajine je rovnako nulový ako slová váženého umelca za hlbokej komunistickej totality. Nestane sa nič.

Prezidentov prejav odhalil i ďalší problém, ktorý vyvstane pri spomienke na vystúpenie jeho predchodcu, dnes už nebohého Michala Kováča v roku 1994. Vtedy Kováčova kritika ťažkého kalibru odštartovala pád Mečiarovej vlády – čo však pripomína, že tak v roku 1994, ako aj v roku 1998 existovala k Mečiarovi rozumnejšia alternatíva. Ktože ju reprezentuje dnes?

Ak Kiska konštatuje, že „najväčším bezpečnostným rizikom pre našu krajinu sú dnes politické sily a názory, ktoré Slovensko tlačia na okraj, prípadne za hranice západných politických, ekonomických a obranných zoskupení“, potom pod túto definíciu patria antisystémové sily (Kotleba), ale aj časť opozície (Sulík).

Voľba medzi skorumpovanou vládou, dezorientovanou opozíciou a fašizmom predstavuje tragédiu krajiny, ktorú prezidentove slová poodhalili.

Kým občania, ktorým Kiska prehovoril z duše (vrátane mladej nespokojnej generácie), nebudú mať dôstojné a kvalifikované politické zastúpenie, nenájde sa ani dostatočná sila na zmeny, na ktoré prezident vyzýva. Bude to stále celé zle.