Úbohé Grécko.
Napriek finančnej kríze, trvajúcej osem rokov, napriek takmer 50-percentnej nezamestnanosti mladých, napriek neutíchajúcej hrozbe vypadnutia z eurozóny akoby časť gréckeho obyvateľstva stále mala nereálne očakávania, čo im život dlhuje.
Napríklad penzisti, ktorí protestovali vo štvrtok v Aténach, kým ministri financií eurozóny váhali poskytnúť prezadlženej krajine ďalšie úvery.
„Mal som 2400 eur (dôchodok) v roku 2011,” sťažoval sa agentúre Reuters 65-ročný Stavros Vassiliou, ktorý výše 40 rokov pracoval v stavebníctve. „Teraz mám iba tisíc eur. Brutálne nás okradli.”
Agentúra Bloomberg zase priniesla správu o 35-ročnom podnikateľovi Varfisovi Artemisovi, ktorého firme, ponúkajúcej bungee jumping, sa stále darí.
„Ľudia budú robiť, čo sa im zachce, prestali sa tým trápiť,” povedal Artemis. „Povedia, nemám peniaze na sociálne poistenie ani na zubára či na jedlo. Ale bungee si skúsim.”
Iste, sú to len samostatné príbehy bez preukázateľného globálneho významu pre situáciu v Grécku. Ale znie to dôverne známo, pripomínajúc staršie fotky aténskeho predmestia s mnohými blaženými, z ktorých sa nikto neprihlásil daňovým úradom.
Sugerujú istú neochotu Grékov sa uskromniť a naučiť sa žiť ako iní chudobnejší Európania, povedzme tí pri Dunaji. Vyvolávajú tiež obavy, že Grécko sľúbi, čo musí, a pri prvej príležitostí si uvoľní opasok.
