Ubezpečenie predsedu Fica, že vláda neprijala žiadny tajný dodatok o prijímaní migrantov je ozaj veľká úľava. Autorskú obavu, že v Košiciach – alebo inde – vznikne „no go“ zóna, cez ktorú sa treba prestrieľať, premiér rozohnal. Aspoň dačo.
Pokojný môže zostať aj poslanec Sme rodina, ktorý Fica interpeloval, lebo ho podozrieval z takého – údajného – záväzku na základe konania, ktoré Brusel spustil proti Maďarsku, Poľsku a Česku vo veci porušenia legislatívy o prerozdeľovaní utečencov a Slovensko (zatiaľ) obišlo.
Avšak nie preto, že robí odlišnú politiku. Šestnásť prijatých „kusov“ hovorí jasnou rečou, že Visegrád si nie je nič dlžný. Fico III sa akurát explicitne nezaprisahal – ako Sobotkova vláda pred pár dňami, a Orbán a Szydlová už dávnejšie – že nevezmú ani nohu.
Pohnútky treba zrejme hľadať v „jadrovom“ delíriu, do ktorého upadol – podobne ako do protikorupčného – z vnútropolitických dôvodov, keď zastavil aj štvanie proti migrantom. Čo však nie je žiadny rozkol vo V4, o čom nič nesvedčí lepšie než „protikvótová“ žaloba, ktorú ťahajú ďalej spolu s Orbánom (ten vlastnú).
Kroky komisie proti rebelom sú povrch, ktorý nedelí (ani V4), ani nenásobí. „Jadrom“ – aby sme boli štýloví – príbehu je dnes revízia Dublinu, ktorú vyšívajú v Bruseli a mieri do budúcnosti.
Priznanie, že kvóty nefungujú, nevedie v návrhu k ich zavrhnutiu, ale vylepšovaniu. („vylepšovaniu“). Je to návrh, ktorý sa cestou ešte určite prečeše. Zrkadlí však jasne väčšinovú migračnú doktrínu, ktorou je prerozdelenie podľa kľúča.
