Reč Bélu Bugára, že nebude rozbíjať koalíciu kvôli Mikovi, je pokračovanie psej komédie, ktorou sa menšinovú verejnosť snaží namotať, že proti dohode Smer-SNS na Rezníkovi sa on postavil (bojoval), ale teraz je to už buď/alebo.
Nie je.
Prečítajte si tiež:
Prečítajte si tiež: Po pakte s opozíciou ustupujú. Rezníkovi do RTVS môže pomôcť Most
Voľba riaditeľa RTVS určite nie je drobnosť. Ale ani nie taká principiálna záležitosť, aká láme koaličné garnitúry. Personálne nedohody vládnych strán, ak posty nie sú predmetom koaličnej zmluvy – čo je náš prípad –, sú prózou života a nijako neprekážajú prevádzke.
Bugár klame telom, ak nám chce nahovoriť, že keby to Híd nedal na Rezníka, tak končia.
Nekončia. Sú závislí od moci. Všetci traja.
Nevraviac o absurdite, že koalícia by mala padnúť na inštitúcii, ktorá dostala svoju verejnoprávnu formu práve preto, aby bola nezávislá a izolovaná od politiky a politického zápasu.
Bugár by mal radšej priznať, že je mu celá vec – ako všetko okrem eurofondov – ukradnutá. A jeho niekdajšia politická identita mu nestojí za námahu a energiu, aby ju nejakou zásadovosťou obhajoval.
