Premiér Vladimír Mečiar sa vybral na návštevu do Chorvátska. O tomto rozhodnutí nevedela ani podpredsedníčka vlády Katarína Tóthová, ktorá namiesto neho v utorok viedla rokovanie kabinetu. Hovorkyňa premiéra Magda Pospíšilová vyhlásila, že Mečiar išiel do Chorvátska na neoficiálnu návštevu na základe pozvania tamojšieho predsedu vlády Zlatka Mateša v sprievode ekonomických expertov. Poradkyňa chorvátskej vlády pre styk s verejnosťou Vera Zevič povedala, že cesta nášho premiéra do Chorvátska má čisto súkromný charakter a o pozvaní zo strany svojho šéfa nič nevie.
Ak má pani Zevič pravdu, tak premiér Mečiar na svoju súkromnú cestu zneužil vládne lietadlo Jak 40, štátom plateného tlmočníka, telesného strážcu a neoprávnene si vybral diéty. Ak má pravdu pani Pospíšilová, potom predseda vlády verejnosti zatajil, že síce neoficiálne, ale predsa v mene Slovenskej republiky bude rokovať v Chorvátsku. Navyše si so sebou zobral nie ekonomických expertov, ale "iba" bossov súkromnej spoločnosti VSŽ Košice Jána Smereka a Alexandra Rezeša. Nehovoriac o tom, že až do poslednej chvíle sa uvažovalo, či budú premiéra do Chorvátska sprevádzať manželia Blažena a Karol (exprezident Devínbanky) Martinkovci.
Vladimír Mečiar nemá prečo tajiť svoj odchod do Chorvátska. Ak išiel na dovolenku, verejnosť a členovia jeho kabinetu majú právo, ba dokonca aj nárok, aby o tom vedeli. Premiér totiž nie je súkromná osoba. Ak išiel do Chorvátska skutočne rokovať o hospodárskych otázkach a prípadne aj o projekte Adria, opäť nie je čo tajiť. Rozširovanie obchodu s ropou s Chorvátskom môže Slovensku iba osožiť. Môže síce podráždiť Moskvu, avšak Vladimíra Mečiara neplatia ruskí, ale slovenskí daňoví poplatníci. Správanie sa slovenského premiéra nie je dôstojné a nezodpovedá významu funkcie, ktorú zastáva. Predseda vlády totiž nie je vekslák, ani podnikateľ a nie je ani generálnym riaditeľom akciovej spoločnosti. Je tretím najvýznamnejším reprezentantom štátu, ktorý má zo svojej krajiny odchádzať takým spôsobom, aby to zodpovedalo číslovke vyjadrujúcej jeho postavenie v ústavnej hierarchii. PETER TÓTH
Za akúkoľvek cenu
Spomedzi desiatich krajín strednej a východnej Európy, ašpirujúcich na členstvo v EÚ, iba Slovensko nespĺňa politické kritériá (kvôli objektivite dodajme, že z hľadiska plnenia ekonomických kritérií je na tom lepšie Maďarsko, Poľsko, Česko a Estónsko, z hľadiska zladenia zákonov s legislatívou EÚ je pred Slovenskom len Maďarsko, hodnotenia Česka a Poľska sú so slovenským vyrovnané).
Po tomto naznačení východiska, spojenom s prijatím demokratizačných politických zmien, uveďme ďalšie - kontrola činnosti spravodajských služieb, zaručenie prirodzených práv menšín, odbúranie kontroly médií, dodržiavanie ústavy a vyriešenie niektorých kriminálnych činov s politickým pozadím nie sú v prvom rade záujmom členských krajín EU, ale predovšetkým by mali byť záujmom občanov Slovenska. Prípadné demokratizačné zmeny síce podporujú integračné ambície Slovenska, sú však predovšetkým vyjadrením záujmov slovenskej spoločnosti žiť v normálnych demokratických pomeroch - integračné ciele sú z tohto hľadiska až druhoradé. Na tom, aby sa na Slovensku dodržiavali zákony a riešili trestné činy, musí predsa záležať viac občanom SR ako napríklad obyvateľom Dánska či Nemecka.
