Jedno je záhadou pri voľbe šéfa RTVS. Ak by takto polarizovaní kandidáti vyšli z voľby, ktorá je naozaj tajná - akože nikto poslancov neobieha, volia na základe vypočutia prezentácií - tak sa dá povedať, že dobre, ukázal sa jasný zlom okolo dvoch figúr: Rezníka a Miku.
Zlom v predstave, ako má RTVS fungovať, koho potreby napĺňať.
Ale finále voľby je výsledkom obiehania a dohôd. Ktoré zjavne boli porušené a vyhnané na hranu. Najviac poškodený vyjde Most, ktorý teraz všetci grilujeme a zase sa viacerí vracajú k obsedantnej verzii, že Híd sú zradcovia.
Prečo však Smer akceptoval Rezníka – uspokojil tak jedného koaličného partnera, no nie toho druhého – a neprišiel s kýmsi iným? Prečo aj minister Maďarič neobiehal vlastný klub, ale apeloval na podporu pre Miku od Bugárových poslancov?
Napokon, stále sme nepočuli obstojný argument, prečo sa Smer odtiahol od Miku, svojho kandidáta z minulej voľby.
Hrnkova bájna tretia sila Čítajte Zo Smeru sme vypočuli ideologické - prípadne len estetické - výhrady k publicistike, ktorú robia Dobšinský a Havran. Že sa nepáčila, nie je argument na odvolanie riaditeľa. A že sa RTVS nepodieľala na kampaňovaní Smeru - sväté predsedníctvo, Fico na Hrad - zjavne nie je argument, ktorý znesie denné svetlo.
Navyše odstraňovanie Miku po tejto línii je v hrubom kontraste s verejnoprávnosťou média.
Človek by predpokladal, že poslanci, ktorí ešte nedávno upozorňovali na traumatické delenie v otázke amnestií, sa zasadia proti takémuto vyhroteniu kandidátov. Že budú opatrní, aby sa mečiarovské rozštiepenie spoločnosti zase neukázalo.
A s osobou Rezníka tu pripomienky týchto čias sú, aj keby sa ich podarilo korigovať podmienkami.
