Slovné spojenie „prvá liga“ sa stalo mantrou premiéra Fica. A celkovo zjednodušeným formálnym kritériom, podľa ktorého sa delí slovenská politická scéna: na tú dobrú časť, ktorá v jadre Európskej únie ostať chce a na tú zlú, ktorá radí držať sa bokom.
Pod vplyvom takejto debaty – a v porovnaní s nebezpečnou Sulíkovou geopolitickou dobrodružnosťou – dokážu Fica označiť za menšie zlo aj mnohí jeho oponenti a kritici. Nie je však vôbec jednoznačné, či to platí aj všeobecne, teda či sa dá koalícia označiť za proeurópskejšiu než opozícia.
Na jednej strane SaS nie je len Sulík, ale aj Dostál, Osuský či Poliačik a Nicholsonová. A opozícia nie je len SaS, ale aj Obyčajní ľudia, teda aj Budaj či Remišová.
Na druhej strane koalícia, to nie je len Fico, ktorý v sebe rok po voľbách objavil Európana (no dobre, radšej neskoro než nikdy) a nie je to len Most, ktorý má v svetových stranách jasno.
Je to aj SNS a jej predseda Danko, ktorý sa témou Slovenska v jadre EÚ nezaoberá zďaleka tak často a vehementne ako športom či bezpečnostnými prehliadkami na verejných akciách. Pritom sa svojho času netajil ambíciou stať sa hoci aj premiérom, kým si svoje víťazné ťaženie nepokazil kauzami typu výložky alebo otváranie pošty.
