Autor je dramatik a spisovateľ
Hoci sme jeden z najkultúrnejších národov na Slovensku, ku kultúre sa správame, akoby sme nevedeli čítať ani písať, ale len počítať.
Nepochybne je naša bezpečnosť dôležitá, píšem to preto, aby som nebol obvinený z nejakého trollovania. Ale mediálny tlak v súvislosti so zbrojením, ktorý sprevádzajú žalostné povzdychy odborníkov spojených so zbrojárskou lobby (aj opozičných), aby sme dodržiavali dve percentá výdavkov z HDP na zbrojenie, sa dá čítať aj ako podpora obchodu so zbraňami.
Pritom dve percentá sú len odporúčaním, nie záväzkom.
Pýtam sa však, prečo rovnako oduševnene neobhajujeme percentá na kultúru a umenie. Je alarmujúce, že podiel verejných výdavkov na kultúru od roku 1993 stále klesá z 1,03 na 0,48 percenta v roku 2011.
Posledný dostupný údaj hovorí, že sme sa ocitli na jednom z posledných miest v Európskej únii. Na porovnanie, Estónsko dáva ročne na kultúru 2,2 percenta z verejných výdavkov. Je smutné, že sa píše, hovorí o zadlženosti nemocníc, mizernom školstve, zastaranej technike v armáde, ale nik sa nezamyslí, aký je skutočný vnútorný dlh voči kultúre.
