Osem a pol miliardy eur, ktoré odklepli v noci na piatok, je podľa eurogroup (ministri financií eurozóny) už posledný záchranný pás Grécku. A v tomto čase o rok sa vraj už vrátia na trhy, kde si budú dlh financovať sami.
Čiže ako iní klienti eurovalov, ktorí si vystačili aj s jedným bailoutom, a nepotrebovali tri ako Atény.
No. Všetci si želáme, aby tak aj bolo, lenže tento príbeh má svoju históriu.
Na zemeguli ešte nebolo dlhovej krízy, ktorá by sa ťahala osem rokov. Tie bývalé totiž riešili rýchle menové devalvácie a odpisy dlhov, po ktorých bankrotári začínali nové životy. Ešte aj z tej
európskej krízy, ktorej manažment bol pekne pohnojený, vyšli Íri tak, že prekonávajú vlastné rekordy (177 percent HDP priemeru EÚ).
A aj Portugalci a Španieli sa doťahujú k svojej predkrízovej úrovni. Gréci však stále šliapu dno, s 25-percentnou nezamestnanosťou a zásadne vyšším dlhom (180 percent HDP), ako keď vstúpili do prvého bailoutu.
Je pravda, že pod kedysi radikálnym ľavičiarom Tsiprasom dosiahli rozpočtové prebytky (bez dlhovej služby). Podmienka ich de facto trvalého udržiavania, čo je základný kameň podmienok (plánu) eurogroup/MMF, je však v politickej realite (nielen, ale predovšetkým) Grécka dlhodobo fantazmagória.
