ť na slovensko-maďarské vzťahy, v poslednom čase mimoriadne napäté, čo pravdepodobne súd v Haagu bral do úvahy). Pocit víťazstva je však intenzívnejší na slovenskej strane, čo už dali najavo všetky relevantné politické strany, nehľadiac na to, či patria k opozícii alebo koalícii. (Už na tomto mieste asi treba zdôrazniť, že pocit zadosťučinenia pre súčasnú tretiu Mečiarovu vládu z veľkej miery zaistilo konanie vlády Jána Čarnogurského, ktorá prijala zásadné rozhodnutie 23. júla 1991 a na ktoré sa na začiatku druhej Mečiarovej vlády odvolávali stavitelia náhradného dočasného variantu C. Náš pán premiér, ktorý nebýva v prvých radoch bojov so silným súperom, sa síce môže dať vyfotografovať pred rozvinutou bojovou zástavou, toto smutné poznanie však bude v jeho mysli rezonovať ešte dlho.)
Okrem minulostného aspektu sporu o Gabčíkovo je oveľa dôležitejšia jeho budúcnosť, do značnej miery determinujúca slovensko-maďarské vzťahy ako celok. Rozhodnutie súdu v Haagu vytvára dobrú situáciu pre obe zainteresované strany, môžu totiž celkom slušne obchodovať - kým pre Maďarsko bude len ťažko prijateľná výstavba stupňa Nagymaros, pre Slovensko je rovnako neprijateľná likvidácia variantu C. Priam sa totiž núka zachovanie status quo (s prihliadnutím na požiadavku súdu v Haagu "nájsť uspokojivé riešenie, pokiaľ sa týka objemu vody, vstupujúceho do starého koryta Dunaja a do ramien situovaných na obidvoch brehoch rieky"), ktoré si však žiada dobrú vôľu na oboch stranách. Vzhľadom na blížiace sa voľby v oboch krajinách je však dosť pravdepodobné, že maďarská i slovenská karta zohrajú vážnu úlohu v predvolebnom zápase, čo môže sčasti eliminovať výhodná integračná pozícia Maďarska. Na slovenskej strane takýto argument neplatí, o to bude dôležitejší postoj opozície, najmä SDK, pri eliminovaní očakávaného vnútropolitického napätia, spôsobeného vzťahom koalície k maďarskej menšine.
